Čo pomáha utíšiť detský plač a vybudovať sebavedomie dospelosti
Prečo zase plače? Dostalo najesť? Je prebalené? Čo mu chýba? Bolí ho niečo? Je unavené?
Asi každý rodič sa raz za čas ocitne v situácii, kedy si láme hlavu na nad tým, čo sa mu sanaží jeho bábätko hlasným krikom povedať. Deti počas prvého roku života totižto inak, ako plačom svoju nespokojnosť vyjadriť nevedia. A pokiaľ má dieťa zabezpečené všetky základné životné potreby, prísť na to, čo ho utíši, býva často záhadou.
Obzvlášť situácie, kedy plač pretrváva dlhšiu dobu, vedia byť pre rodičov veľmi náročné a frustrujúce. Aby dokázali dieťatko uspať často siahajú po riešeniach ako vozenie v aute či prechádzanie sa s ním v šatke.
V tom horšom prípade sa uchýlia k použitiu “dobre mienenej rady starých mám”, ktorá bola v minulosti veľmi často zaužívaná.
Veď ho nechaj vyplakať, ono prestane.
Áno, prestane. Ale viete, aké to má v konečnom dôsledku následky? Dieťa neplače len tak, bez príčiny ale preto, že mu niečo chýba. Plačom bojuje o naplnenie svojej potreby a prestáva, keď sa vzdá.
Skúste si to predstaviť na príklade zo sveta dospelých.
Pokiaľ nás niečo trápi a záleží nám na tom, snažíme sa problém vyriešiť, bojujeme. Napríklad vo vzťahu s partnerom, ktorý nefunguje tak, ako má.partneri čsto hádajú, nekomunikujú spolu a vyčítajú jeden druhému svoje chyby.
Pokiaľ nám na tom druhom záleží, hľadáme spoločnú cestu a snažíme sa vzťah zachrániť aj keď vzniknuté situácie niekedy bolia. Je to známka toho, že stále bojujete, stále hľadáte spôsoby ako svoj vzťah zachrániť.
Avšak v momente, kedy vám na partnerstve celkom prestane záležať, dôjde k rezignácii. Začne vám, byť všetko jedno. Už nemáte silu pokračovať ďalej. Prestanete venovať svoju pozornosť a energiu záchrane vzťahu či partnerovi. Vzdáte sa a vzťah ukončíte.
Veľmi podobný mechanizmus sa spúšťa aj v prípade malého dieťaťa, keď sa rozhodnete nechať ho vyplakať. Po čase si jednoducho plakať odvykne. Veď načo bude bojovať a mrhať svojou energiou. Pomoc aj tak nepríde.
Práve tie deti, ktoré sa v detstve “odnaučili” plakať neskôr v dospelosti nedokážu dôverovať druhým ľuďom. Spoliehajú sa len sami na seba. V spoločnosti sa často cítia odstrihnutí a nesvoji.
Pokiaľ sú v živote nútení čeliť výzvam a skúškam, radšej ich pretrpia a zvládnu sami, ako by mali vyhľadať pomoc. V podvedomí majú zafixované, že prosiť o pomoc je zbytočné. Musia si poradiť sami.
Aj preto len v zriedkavých prípadoch kontaktujú psychológa alebo terapeuta, ktorý by im pomohol zbaviť sa blokov z detstva a začať sa cítiť vo svojom živote spokojne a šťastne.
Jednou z účinných ciest, ako si odstrániť bloky z detstva je aj tréning Neurolingvistického programovania, NLP premier practitioner, kde si pomocou účinných techník dokážu vytvoriť nové neurodráhy a tým aj nové správanie a vhodnejšie reakcie na rôzne životné situácie.
Aká je teda prvá pomoc pri plači dieťaťa, ale aj pre dospelého, ktorý prežíva negatívne emócie, úzkosť či strach?
Na začiatok postačí obyčajné objatie. Úprimný kontakt s druhým človekom, ktorý vie dodať pocit istoty a bezpečia. Počas objatia sa do tela začne vylučovať hormón oxytocín, ktorý dokáže utlmiť väčšinu negatívnych emócií.
Vzájomná blízkosť
je to, čo sa z našich životov v dnešnej uponáhľanej dobe aj pôsobením moderných technológií postupne vytráca a pritom je pre nás ľudí, tak extrémne dôležitá. Objatie síce nevyrieši vaše problémy, ale s pokojnou mysľou, bez stresu, smútku či strachu, dokážete nájsť riešenie oveľa rýchlejšie. V prípade, že si radšej držíte odstup a nepúšťate si druhých príliš blízko k telu, má to svoj pôvod práve v detstve. Pre ľudí je vzájomný kontakt prirodzený.
Nájdite odvahu hľadať nové cesty, ako sa viete k druhým priblížiť a prekonať svoje obavy zo vzájomného kontaktu. Mnohí práve tento strach prekonali aj vďaka technikám, ktoré si osvojili počas tréningu NLP.
A deti? Doprajte im toľko objatí a blízkosti, koľko si pýtajú. Nebojte sa, nebudú rozmaznané. Práve naopak, vychováte z nich sebavedomých ľudí. Užite si každý moment s nimi naplno. Veľmi rýchlo vyrastú na pubertiakov od ktorých budete počuť, už ma toľko neobímaj, je to trapné.