Okradli ta, rozčúlil ťa kolega, zranil partner, sklamal ťa kamarát? V takej chvíli máme tendenciu súdiť, kritizovať, odsúdiť. Ale čo ak sa za tým skrývalo niečo iné? Niečo… pozitívne?
Podľa Andyho Winsona, ktorý sa už viac než 20 rokov venuje neurolingvistickému programovaniu (NLP), každé správanie človeka má vo svojej podstate pozitívny úmysel. Nemusíme tým súhlasiť, nemusíme to ospravedlniť, ale môžeme to pochopiť.
Ako to funguje v praxi?
Keď niekto kričí, možno sa len snaží byť vypočutý.
Keď niekto klame, možno chráni svoje zraniteľné ja.
Keď niekto kradne, možno sa snaží uživiť svoju rodinu.
To, čo navonok pôsobí “zle“ a dokonca ti to aj ubližuje, môže byť len nevhodný spôsob, ako si človek napĺňa vnútornú potrebu – bezpečia, uznania, slobody či lásky. A práve táto perspektíva mení hru vo vzťahoch.
Zmena začína vedomým pohľadom
Ak dokážeme nájsť za konaním druhých ľudí ich pozitívny zámer, začneme vytvárať viac priestoru pre empatiu, rešpekt a vnútorný pokoj.
Čo by sa zmenilo, keby si si položil/a tieto otázky:
- „Prečo sa asi takto správa?“
- „Aký pozitívny úmysel za tým môže byť?“
- „Ako by som reagoval/a, keby som vedel/a, že táto osoba to nerobí proti mne, ale pre seba?“
Táto jednoduchá zmena perspektívy môže spôsobiť veľký posun – v komunikácii, v partnerských vzťahoch, vo výchove, v tíme, aj v tvojom vnútri.
Možno len nevedel/a, ako inak konať
Možno sa ti to stalo a pamätáš si to dodnes. Sedel/a si v aute a dookola si prehrával/a vetu, ktorú ti niekto povedal. Zabolela. Veľmi. Tvoje ego kričalo: „Ako to mohol povedať? Prečo mi to spravil?“ Čo by sa menilo, ak by si už vtedy poznal/a slová:
„Za každým správaním človeka je pozitívny úmysel.“
V tej chvíli by si to možno nevedel/a prijať. Keby ti niekto niečo také povedal, bral/a by si to ako klišé, že to je len teória. Ale teraz, keď si si to prečítal/a a v pokoji sa zamyslel/a, možno sa niečo v tebe zmenilo a opýtal/a si sa samého seba: A čo ak… konal v tej chvíli najlepšie ako vedel?
Prečo robíme to, čo robíme?
Možno to poznáš tiež. Niekto ti zruší stretnutie na poslednú chvíľu. Kolegyňa sa správa podráždene. Partner ti povie niečo, čo ťa zamrzí. A my si to okamžite preložíme: „Nezáleží mu na mne. Neváži si ma. Neľúbi ma.“
Ale čo ak je to inak?
Čo ak tá kolegyňa prežíva ťažké obdobie, o ktorom netušíš?
Čo ak partner len nedokáže povedať, že sa bojí straty kontroly?
Čo ak ten, kto kričí, je v skutočnosti ten, kto sa bojí najviac?
Nie vždy vidíme, že za každým správaním je nejaký pozitívny úmysel. Niekedy ho nevidí ani ten človek sám. Ak sa ho v tej chvíli bez súdenia opýtaš: „Prečo si to urobil?“ a budeš počúvať s porozumením, možno ti odpovie: „Lebo som sa bál, že ťa sklamem.“
Zmeň svoj pohľad, nesnaž sa meniť človeka
Toto pochopenie mení pravidlá hry. Zrazu už nedelíš ľudí na „zlých“ a „dobrých“, ale vidíš len ľudí. S ich zraneniami. S ich príbehmi. S ich potrebami.
A niektorí z nich – rovnako ako ty – len nevedia, ako inak.
V momente, keď sa začneme dívať hlbšie, čo je za správaním človeka, uvoľníme v sebe obrovskú silu. Zrazu už nemáme potrebu reagovať výbuchom, môžeme sa nadýchnuť. Môžeme povedať: „Počkaj. Skúsim ťa pochopiť.“
To neznamená, že všetko ospravedlňujeme. Alebo že necháme so sebou zametať. Znamená to, že zvolíme porozumenie namiesto súdu. A to je akt sily.
Skús to dnes inak
Namiesto otázky „Prečo mi to urobil?“ sa spýtaj:
„Aký zámer mohol byť za týmto správaním?“
Namiesto uzavretia sa do seba si polož otázku:
„Ako by som reagovala, keby som vedela, že sa len bojí byť zranený?“
A namiesto hnevu si dopraj ticho.
Pretože v ňom nájdeš odpovede.
Za každým správaním je pozitívny úmysel, aj keď to tak na prvý pohľad nevyzerá. V najnovšej epizóde podcastu NLP Univerzita s Andy Winsonom zistíš, ako môžeš premeniť konflikty na porozumenie a ako si môžeš zachovať absolútny pokoj aj v tých najstresovejších situáciách.