Má 23 rokov a je v šoubiznise. Talentovaná, krásna a … práve preto, s ňou prinášame rozhovor.

Ako si sa k tomu dostala?

„To bolo také dlhšie…. Ja som mala skupinu. Takú vokálnu Forsomeone. My sme začínali vlastne, ako herečky v Paneláku a nejak sa z nás stali speváčky. Takže takto nejak začala moja spevácka, hudobná kariéra. Neskôr som sa teda odpojila a začala som robiť sama hudbu.“

Vy ste boli aj v SuperStar?

„Boli sme v Talente a ja som bola pred tým ešte ako sólo v SuperStar, ale tam to nejak nevydalo.“

V podstate dali ste sa dokopy ako skupina a ty si sa oddelila. Vyhovuje ti to tak viac?

„Som taká spokojnejšia a cítim sa tak odľahčene. Stojí všetko na mne, keď tak na mojej manažérke, ale predsa len hudobne všetko stojí na mne a keď sme boli štyri… Deliť sa so štyrmi hlavami ženskými o názor je dosť zložité. Takže cítim sa samostatnejšia.“

Dá sa povedať, že sa cítiš aj taká slobodnejšia?

„Určite áno. S nimi to bolo také, že my sme boli najlepšie kamarátky, predsa len sme boli spolu každý deň dva tri roky, ale keď si chcel vyjadriť svoj názor, nie vždy tam bol priestor vyjadriť ten názor, lebo keď si každá jedna vyjadrí názor, vznikajú tam hádky a treba robiť kompromisy. A ja nie som človek na kompromisy, tak som proste odišla.“

A čo teda ty a muži a kompromisy?

„Je to som mnou ťažké. Ja som býk. Takže neviem, ako ste so znameniami, ale tak býk je veľmi tvrdohlavé znamenie a dosť to so mnou súvisí, lebo ja proste neviem robiť kompromisy. Ja som veľmi tvrdohlavá a keď si niečo poviem, že to tak je, tak to tak je. A bohužiaľ ten muž to musí rešpektovať. Ale robím akože aj kompromisy, ak mi naozaj na niekom záleží, tak viem spraviť kompromis. Záleží mi na tom, aby keď ide o nejaký vzťah, aby to klapalo, takže určite viem spraviť kompromis, ale je to dosť zložité.“

Čo ty sama považuješ za úspech?

„Ja už som uvažovala nad touto otázkou raz dávno, bola som na koncerte Justina Biebera v Prahe a povedal, že dá tri otázky, na ktoré odpovie. Tak sa pýtal ľudí a strašné hlúposti sa ho pýtali. Že či je teda so Selenou, lebo však boli akurát od seba. Akože takéto veľmi ploché veci. A tým, že ja som bola niekde hore, tak som sa nemohla opýtať otázku. A moja otázka k nemu by bola, že či je naozaj šťastný. Takže pre mňa úspech v živote je byť naozaj šťastný. Tak úprimne od srdca byť šťastný. Akože áno, peniaze sú super, sláva je super, veľa priateľov je super, ale na konci života budeš sám a chcem si povedať, že bola som šťastná.“

A teda, čo ťa robí šťastnou?

„Moja rodina. S rodinou som veľmi šťastná. Netrávim s nimi veľa času, takže to teraz naprávam, ale moja rodina, kamaráti a hudba. Akože je to moja práca, nie vždy ma to už napĺňa, ale vždy si nájdem nejakú chvíľu, keď je tá hudba len pre mňa alebo to robím naozaj len z radosti. Nerobím to tak pracovne. Nájdem si pár ľudí, s ktorými si idem zahrať a vtedy som šťastná. Tak úprimne.“

Čiže dá sa povedať, že si Veronika Šťastná?

„Som šťastná. Myslím, že som šťastná. Akože mohlo by to byť vždycky lepšie, ale áno, myslím si, že mi nejak ku šťastiu chýbajú už len také malichernosti a možno len trošku väčšia sebaláska. Ale tak na tej pracujem, takže v podstate som veľmi šťastný človek.“

Mňa by zaujímalo, z čoho máš strach, z čoho máš obavy, pretože pôsobíš naozaj, aspoň na mňa, vyrovnane, zdravo sebavedome. Tak spokojne na mňa pôsobíš. Z čoho máš strach?

„Som tak zdravo sebavedomá. Ale na tú otázku, že z čoho mám strach… Zo strachu.“

Tak to tu ešte nebolo. Strach zo strachu. Ako by si to opísala?

„Je verejne známe, že ja som mávala úzkosti veľmi veľmi dlho, čiže už som tak zacyklená v tej… že viem, ako je to bolestivé psychicky prežívať niečo také, takže už sa viacej bojím toho, že príde znova ten strach. Nehovorím priamo o tej úzkosti, ale tá úzkosť už len opisuje ten strach, čiže ja už mám strach zo strachu. Nebojím sa nejakej konkrétnej veci, že bubulákov pod posteľou, ale…taká neopísateľná vec, ktorej sa bojíš, že sa môže stať. Proste hocičo sa ti môže stať. Takže ja sa bojím presne toho, že hocičo sa ti môže stať. Takže si užívam každý deň.“

A ako si vieš poradiť práve s tým, keď si mala ten strach. Ide o to, že čo by si trebárs poradila ľuďom, ktorí majú podobný strach ako ty, čo tebe pomáha.

„Zamestnať myseľ. Ja proste fakt…hudba je liečivá. To nie je proste výmysel. Netreba spievať, aby to ľudia chápali. Proste treba počúvať veľa hudby. Ak človek pri tom proste vie meditovať, ja som človek, ktorý nedokáže meditovať, ja to nezvládam, neviem sa sústrediť na jednu vec, ale hudba je proste pre mňa niečo tak dokonalé, že ja keď počúvam hudbu, tak sa sústredím len na hudbu a nič iné ta vtedy nie je. Takže po niekoľkých pesničkách nejako zabúdam na celý strach.“

A čo keď možno práve vtedy, keď počúvaš tú hudbu medituješ?

„To je presne to, že ja si to neuvedomujem. Ale keď sa sústredím na to, že idem meditovať, tak nie, nemeditujem. Ja meditujem proste v takých chvíľkach, že som v autobuse a pozerám von oknom a zrazu po 20 minútach si uvedomím, že ja som na nič nemyslela. Vtedy viem, že som meditovala, ale nie je to také mechanické. No a pre mňa je hudba asi taký všeholiek. A knihy. Mám málo kníh, ale keď už mám naozaj taký zlý deň a potrebujem sa vypnúť, tak kniha.“

Aká?

„No akože otrepanučká…asi všetci, ktorí sa zaujímajú nejako takto do hĺbky vedomia, tak Štyri dohody. Dokola Štyri dohody. Audiokniha, či už dokument alebo proste kniha. Mňa to strašne baví stále dokola. Je to veľmi jednoduché, ale treba si to vždycky dokola opakovať.“

Čo ťa robí takou veselou, šťastnou, čo ťa nabíja energiou? A kde čerpáš v podstate aj nejaké nápady, pretože tvoja tvorba je o kreativite.

„Kde čerpám energiu… Ja neviem. Proste ja ju niekedy mám a niekedy nemám. Ja sa zobudím a proste nemám energiu, tak spím. A keď ju mám, tak ju mám. Ale tak nabíja ma ňou môj pes. Najviac môj pes. To je strašné zlatíčko, takže keď mám psa pri sebe, tak som v pohode. Alebo kamaráti. Ja som taký človek, že stačí mi ísť na kávičku, úplne hocikde, len nech mám dobrú kávičku a som s kamarátmi, tak som úplne v pohode. A inšpiráciu kde čerpám… Ja neviem…z ľudí okolo seba. Zo všetkých. Lebo tak tú hudbu robím pre nich, takže čerpám z nich. Ja píšem texty o láske, hlavne o láske, lebo pre mňa je láska všetko. Je to veľmi akože tak obšírne povedané, ale pre mňa je všetko láska. Ja budem proste hovoriť o tom, ako sa ľudia nenávidia, ale aj tak je to forma lásky, takže píšem vždycky o tomto a preto sa väčšinou dávam k tým vzťahom a takýmto veciam a ľudia sa ma veľa pýtajú, či som si to prežila. A tuto prichádzame na kameň úrazu, lebo proste ja som mala veľmi málo vzťahov, veľmi málo proste…veľmi som sa tomu bránila a uzatvárala sa tomu. Čiže nie, neprežila som si skoro nič z toho, čo som napísala fakt sama, ale videla som to u ostatných ľudí. Že napríklad písala som pesničku Keď teba mám a tá pesnička je o tom, že som strašne zaľúbená, že som našla človeka, s ktorým to naozaj má zmysel a je to ten človek, s ktorým chcem stráviť život, je to moja spriaznená duša, dvojplameň…a neprežila som to. Vtedy, keď som to písala dovtedy som to nikdy necítila. Nikdy, ale keď som písala tú pesničku, tak ja som v tom momente cítila ten pocit. Ja ti to neviem úplne opísať, ale ja som reálne cítila lásku, keď som písala tú pesničku a bola som zamilovaná.“

A potom prišla skutočnosť…

„O dosť neskôr, ale áno.“

A bol ten pocit taký alebo ešte lepší?

„Bol ten pocit taký. Bol úžasný. Akože nebolo to až také, ako v tej pesničke, že nebol taký istý príbeh, ale prišiel ten pocit. Po 2 rokoch.“

Takže ty si si to vlastne dopredu ako keby vytvorila.

„Áno. Ja si dávam už pozor na to, čo píšem, lebo som si všimla, že to, čo napíšem sa nejak pretvára do môjho života. Takže nie všetko, čo napíšem vždycky vydám von radšej.“

Mňa by ešte zaujímalo, čo teba dokáže nahnevať. Čo ťa dokáže fakt naštvať?

„Neviem, či sa viem nejako… Ja sa neviem moc nahnevať. Ja neviem dávať emóciu hnevu von nejako. Väčšinou som smutná, sklamaná alebo to nejak v sebe potlačím ten hnev a nechcem sa s ľuďmi hádať.“

Položím otázku inak. Čo ta dokáže nahnevať? Čo nemáš na ľuďoch rada?

„Klamstvá, faloš… To je asi také hlavné. Dvojtvárnosť, trojtvárnosť, štvortvárnosť…“

Ako sa s tým vysporadúvaš potom?

„Normálne. Však raz sa to stane a už sa mi to nestane u toho človeka.“

Čiže zavrieš dvere…

„Nie, nechám ich tak pootvorené, ale už ich on nemá u mňa otvorené. Proste ja som taká, že dávam šance, veľmi veľa šancí, ale už som proste dosť vyspelá na to, aby som nebola naivná. Čiže ak ma raz niekto sklame a veľmi ma sklame a nie je to proste, že sa ho opýtam, či mi kúpil paštétu, povie, že kúpil a nekúpil. Tak toto ešte viem odpustiť. Toto je také v pohode, ale ak je to naozaj niečo bolestivé a také vážne, tak akože som samozrejme s tým človekom naďalej v kontakte, ale už mi nie je taký blízky, neviem sa s ním už tak spojiť na takej úrovni, ako pred tým. Čiže tu u mňa končia tí ľudia, ak ma naozaj bolestivo oklamú alebo ma nejak sklamú, tak bohužiaľ. Akože navždy mi ostanú v srdci, ale…“

Veronika, rozmýšľala si nad svojim životným poslaním? Alebo nad niečím, čo by si chcela na tomto svete vytvoriť, zanechať, čo by si chcela vlastne nejakým spôsobom naplniť?

„Veľakrát som rozmýšľala nad mojim životným poslaním, lebo tak mňa napadajú také myšlienky, že na čo sme tu, kto nás stvoril a tieto myšlienky…No neviem…proste pre niečo som dostala dar tvoriť a preto to chcem využívať a využívam ho na dobré účely. Snažím sa šíriť lásku, takže pre mňa je to… Robím to s dobrým úmyslom. Pre mňa to, čo robím s dobrým úmyslom nemôže byť zlé, čiže si myslím, že ak robím niečo naozaj z lásky a šírim lásku, tak tým ľuďom to môže pomôcť. Čiže možno toto je mojim poslaním. Aspoň v to verím. Ak je to niečo iné, tak to objavím možno neskôr.“

Ja by som to zaklincoval nejakým tým dobrým posolstvom z vašej strany. Začneme dámou…nejaký odkaz pre našich divákov, taký záverečný súhrn.

„Buďme k sebe všetci dobrí. Poslednú dobu totižto nejak zachytávam vlnu hejtov medzi umelcami. A hlavne, sme umelci, mali by sme sa podporovať a keďže je to medzi umelcami, určite to je medzi ľuďmi proste len tak na ulici. Takže buďme k sebe dobrí, šírme lásku a hlavne my umelci sa spamätajme a šírme tú lásku, lebo však kto iný ju bude šíriť, ako nie ľudia, ktorí sú na obraze a vzdelávajú mladých ľudí. Učia sa od nás, takže buďme k sebe dobrí a šírme mier.“

 

Štartujeme!Sledujte tretiu časť novej inšpiratívnej nálože s úspešnými.Každý týždeň nové diely! Zadajte svoj e-mail a po zverejnení každej novej časti vám dáme vedieť medzi prvými:


ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Please enter your comment!
Please enter your name here