Roman Volák: 

Absolútny majster sveta v karate strach z úspechu nemá. 

„Strach z úspechu som nikdy neriešil. Keď dáš veciam normálny priebeh a ideš krok po kroku, tak ten úspech príde postupne, akosi si na neho prirodzene zvykneš. A hlavné je, že sa nebojíš, že strach prirodzene odíde. Pretože veci sa stanú – vzniknú a raz prirodzene aj zaniknú. U mňa ako športovca je úspech to, že som 100x vyhral Majstrovstvá sveta. Ale nerobil som to kvôli tým výhram. Ale pre to, že tento šport milujem.“

„Nikdy som neriešil, či mám dva tituly, päť, desať, či viac. Vždy mi prišla nejaká nová výzva do života a všetko išlo úplne prirodzene. Môj úspech nieje úspechom roku, či dvoch. Je to cez dvadsať rokov. Takže tie chodníčky boli rôzne kľukaté.

Som síce 100-násobný majster ale poviem vám, že tých sklamaní pre mňa v živote bolo strašne veľa. Ja som chcel prestať so športom. A napríklad som ani nikdy nebol v nominácii „Najlepší športovec Slovenska“. Aj keď mám slovenský rekord k získaniu titulu majstra sveta za jeden rok.

Zistil som však, že je to dobré. Snažím sa každý rok vyhrať titul, lebo vlastne dá sa povedať, že od 99-teho som skoro každý rok vyhral titul majstra sveta. Boli nejaké výnimky, ale to bolo zmenou asociácií.

Neriešim veci nejak veľmi emotívne. Proste nie som tam. Nie som? Dobre. Jeden večer sa pozlostím, keď to ide v telke a potom idem ďalej. Na druhý deň trénujem, vyhrám majstra sveta, samozrejme v mojom okolí mám dobrých ľudí. Mám rodinu dobrú a priateľov a hlavne robím to pre seba. Ja som nechcel vyhrávať majstra sveta pre niekoho alebo pre peniaze alebo pre nejaký úspech. Ja som chcel iba vyhrať.  A práve preto som podriadil tomu tréningy a svoj život.

Som šťastný, že viem veci akosi prirodzene riešiť. Bez nátlaku. A to bolo aj teraz nedávno na majstrovstvách sveta. Neviem prečo. Poznáte to: Niekedy mám tréning, len sa tak motám, nechce sa mi… To poznáte. Ale aj keď sa mi nechce, predsa robím maximum.

A keď príde súťaž tak tam… sa to stane. Teraz boli majstrovstvá  v Anglicku. Prišlo finále, išli sme o absolútneho majstra sveta. Bolo tam asi 11 majstrov sveta v rôznych kategóriách. Do finále postúpili štyria a z tých štyroch.. ostal som len ja a Angličan. Mali sme rovnaký počet bodov a bol rozstrel.

Silná atmosféra, mal som tam zverencov… dusno. Ale práve to je skvelé, že jednoducho viem zachovať chladnú hlavu, viem sa aj nabudiť. To je jedno s druhým. Tie bojové umenia sú hlavne o koncentrácii. To je najdôležitejšie.

Obdivujem športovcov, ktorí sa musia päť hodín na kurte koncentrovať. To je makačka. Ja sa viem skoncentrovať behom sekundy a môj výkon je dvojminútový.

A ako skončil zápas? Ten Angličan bol mladý chalan, veľmi dobrý, bolo vidieť, že bol unavený po tom predchádzajúcom kole. A urobil chybu. Keby neurobil tú chybu, možno by vyhral, veď bol doma. Ale… vypadla mu zbraň… Nie vždy, keď si najlepší, vyhráš. A zase opačne.

Najťažšie v mojom živote bolo, keď som bol v najväčšej forme, mal som turnaj v Bangkoku, potom som chcel ísť do Vegas. Nešiel som tam, išiel som na dovolenku a jednoducho mal som nejaký problém so žalúdkom. Dostal som v zahraničí krvácanie do žalúdka….. „

Čo sa stalo s Romanom ďalej? Ako zvládol situáciu, keď mu „odišlo telo“?

POZRITE SI CELÉ VIDEO TU:

NOVINKA – Úspešní u Winsona

Štartujeme!

Sledujte tretiu časť novej inšpiratívnej nálože s úspešnými.

Každý týždeň nové diely! Zadajte svoj e-mail a po zverejnení každej novej časti vám dáme vedieť medzi prvými:


ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Please enter your comment!
Please enter your name here