V úvode sme už spomínali, že si sa chopila šance, využila si príležitosť, ktorú ti v podstate život dal. Je to tak?

„Je to veľká pravda a je to úplne že doslova, že tú šancu mi dal život. Lebo moja cesta nebola vôbec ľahká…ani k tomuto, aby som tu sedela s vami.“

Povieš nám, aká tá cesta bola? Ako to začalo celé?

„Teraz každý podľa mňa vidí také to…ten výsledok, ale ako hovorím, že moja cesta bola myslím si, že veľmi ťažká, lebo bývala som na Záhorí, mala som priateľa, prišla nejaká kríza, bola to moja veľmi veľká láska, no a z tej lásky sa stal nejaký koniec a ten priateľ odišiel “hore“ bohužiaľ. No a ja ako 23-24 ročná som dostala facku od života a že, čo teraz? Tak som sa rozhodla, že teda idem bývať do Bratislavy. Vôbec som tu nikoho nepoznala, ani som ako nerozmýšľala, že čo tu budem robiť. Tak som si tu našla byt a mamka, keď videla, že kde budem bývať, tak plakala, že: „Prosím ťa nechoď, doma máš všetko.“ Ja hovorím: „Nie, idem bojovať.“ Nebolo to ľahké samozrejme ani v Bratislave, keďže som tu nikoho nepoznala. No a boli také obdobia, že som si hovorila, že toto sa nedá zvládnuť, že som asi možno príliš mladá na to, aby som dostala takú facku od života. Potom tak akože nejak ten život plynul a ja som sa tak nejak hľadala a prišiel jeden telefonát, že: „Poď do reality show.“ A ja bez nejakého mihnutia v oku som povedal, že idem, že chcem zmeniť nejak život. Lenže keď je človek nešťastný, keď je zlomený, ťažko sa ako keby zo dňa na deň prepne. Išla som do tej show, tam som mala samé zdravotné problémy, stále som tam zvracala, stále som mala nejaký úraz. No a potom všetkom, keď som ani tam nebola spokojná, tak som bola s mamou a hovorím jej, že: „Mami, vieščo? Mňa to tu vôbec nebaví.“ Že proste ja tu už ani nechcem byť, že ja tu nemám prečo…dôvod. A mamka mi povedala v ten deň takú jednu vetu, že: „Luci, buď rada, že tu si.“ A ja že: „Panebože, tieto frázy, ktoré mi každý hovorí…“ Lenže keď ich človek neodžije, tak ich ani nepochopí. No a ja za hodinu na tom som išla do Bratislavy, volala som kamarátke, že teda nech príde pre mňa…a my sme mali autonehodu. Mali sme tak vážnu autonehodu, že každá skončila niekde inde v nemocnici a keď ma nakladali do tej sanitky, tak som si uvedomila tú vetu, čo mi mama povedala asi hodinu dozadu, že: „Buď rada, že tu si a že si zdravá.“ A ja v momente, keď ma začali napájať na všetky rôzne prístroje, tak som tam začala tú sestričku úplne v amoku prosiť, že nech neurobia žiadnu chybu, lebo že ja som si to už všetko uvedomila. Mojej mame volali, že: „Prosím vás, našli sme tu doklady vašej dcéry, ale neveríme, že prežila, lebo auto bolo úplne úplne na odpis, nič z neho neostalo.“ Potom za mnou teda prišla…a sám doktor prišiel a povedal, že: „Slečna, ja neverím, že ste to prežila. Vy ste mali šťastie v nešťastí.“ Tak potom som sa uvedomila a také tie frázy, že: „Bude dobre. Chce to čas…“ No človek si tým musí prejsť. A od tej doby som teda nehľadala vinníkov všade naokolo. Začala som od seba. No a tak potom každý aj ten neúspech, tak stále som po tom ako keby kráčala, hovorím si proste, že život ide ďalej a treba sa učiť a ísť.“

Tieto frázy sa v konečnom dôsledku pretavili do reality a v podstate ťa to nejakým spôsobom posunulo, poučilo?

„Samozrejme. Ja si úplne dodnes pamätám, ako som v tej sanitke ležala a prosila som, že nespravte žiadnu chybu a presne to, čo mi mamka povedala pred tou hodinou, tak som si uvedomila, že…ja som prvé, keď som liezla z toho auta, tak som skúšala či hýbem nohami, či sa hýbem, či dokážem chodiť. A potom, keď som si premietala všetko to, čo sa stalo, ten druhý deň, tak si hovorím, že ja som dostala takú šancu, že to je neuveriteľné. Čiže som sa od toho ako keby odrazila a hovorím si, že proste musím ísť ďalej, to je život, nič nie je v živote ružové a proste tieto rany ma ako keby donútili, aby som sa snažila ešte viacej a povedala som si, že ja to zvládnem a že nechcem ísť niekde, kde ani nepatrím. e chcem proste bojovať.“

Dá sa povedať, že túto skúsenosť, ktorú si zažila aj takýmito slovami ty dnes využívaš v živote?

Samozrejme to využívam a rozprávam o tom a možno práve preto, lebo mám za sebou nejakú cestu, tak tí ľudia mi píšu, rozprávajú mi svoje príbehy, že aj im sa niečo stalo a pýtajú sa ma, ako som to zvládla, že oni sú na práškoch alebo hocičo. Ja som v živote…ako to pre mňa vôbec nie je riešenie si dať nejaké tabletky alebo hocičo. Proste tá fráza: človek potrebuje čas. Čas na všetko.

A potom teda po tej autohavárii, čo nasledovalo ďalej z pohľadu toho…lebo niektorí ľudia naozaj zostanú ležať, ale ty si sa postavila. A čo to bolo, že si našla tú silu a išla si teda ďalej?

Začalo to v tom, ako sme sa prekotili v tom aute neviem tristotisíckrát a potom nejaké tie faktory, že došiel lekár, povedal mi: „Slečna vy musíte mať neuveriteľné množstvo anjelov, lebo to sa nestáva. To je zázrak.“ Potom prišiel ďalší lekár alebo policajt a povedal mi, že možno nejaký kilometer od toho, čo sme my narazili, na ceste, ktorá sa stavala, že my sme úplne zle nejak odbočili, tak potom tam bola vykopaná 12 metrová jama. Že keby tam možno nie je ten štrk, do ktorého sme narazili, vletíme do nejak jamy a proste to by asi nikto neprežil. To bol druhý taký faktor, že toto proste nie je málo, aby som sa tak ako spamätala, keď som videla tých ľudí okolo mňa. Mamu, brata ako plakali, ako hovorili, že prečo to robím, prečo sa neuvedomím, že čo ešte viacej potrebujem k tomu, aby som bola šťastná  hlavne, že som zdravá. Tak som si povedala, že to nie je len o mne a že vlastne ubližujem aj veľa ľuďom okolo mňa. Tak vlastne toto bol taký hnací motor, aby som si povedala, že: „Lucia už sa zobuď. Dostala si šancu, tak to využi.“

A čo teda považuješ za úspech, keďže už si u Úspešných u Winsona?

Za úspech asi toto, že…nič v živote nie je ľahké, ani teraz nemám nič ľahké a že proste sa ako keby nevzdávam a som rada, ako ma vychovala moja mama, že proste stále ísť a napredovať.

Ty sa venuješ športu, zdravej výžive a ty v podstate aj pomáhaš vo veľkej miere, pretože sa snažíš pomáhať ľuďom, ktorí to práve naopak na rozdiel od teba vzdávajú, možno to už vzdali, ale je tu ešte nejaká tá šanca na to, aby sa opäť postavili na nohy a aby opäť fungovali a takisto možno zažili ten svoj vlastný úspech. Čo konkrétne je to, čo ťa napĺňa?

Práveže ja si beriem tiež inšpiráciu z ľudí, ktorí napríklad za mnou prídu a povedia mi: „Ty máš taký šťastný život. Ja by som chcela žiť tvoj život.“ Ja: „Hej? A prečo? Mňa to zaujíma.“ Ja som si niečo odžila a tí ľudia chodia za mnou preto, aby som im pomohla, lebo už hľadajú podľa mňa nejaké východisko, že prečo ona to zvládla a ja nie. Tak veľa ľudí za mnou chodí a chcú pomôcť. Ja sa venujem tomu cvičeniu a beriem len ľudí takých, čo majú ako keby nadváhu a už fakt si nevedia poradiť. A tá nadváha začína nejakou fázou, nejakými psychickými, fyzickými alebo z detstva nejaké problémy. Čiže mňa v prvom rade zaujíma ten príbeh toho človeka. Keď sa mi ako keby vyrozpráva, tak potom môžeme pokračovať ďalej. Tým, že tiež som mala zlé obdobia, tiež som priberala, chudla, tiež aj túto vizuálnu zmenu mám za sebou, čiže viem sa vcítiť do toho problému a pomôcť tomu človeku.

V tej minulosti si vravela, že si nevedela, čo chceš, aký je tvoj zmysel života. Ako si prišla na to, čo chceš? Že čomu sa teda budeš venovať.

Ja som sa vždy ako keby venovala tomu cvičeniu, ale popri tom som sa aj hľadala. A keď prišla taká tá rana, že proste všetko mi ako keby skončilo, tak mňa vôbec nič nebavilo v tej dobe a musela som ako keby dostať ešte tie väčšie facky, aby som si uvedomila, že mám možnosť napríklad cvičiť, som zdravá. Tak som si povedala, že keď som zdravá, všetko som prežila v zdraví, že chcem cvičiť a chcem pomáhať, lebo našla som ako keby takú vnútornú silu, že chcem pomôcť ľuďom, ktorí majú rovnaké problémy, alebo ešte väčšie problémy ako ja a že sato dá, že nepodľahnúť tomu.

A keď sa pozeráš tak dlho dlho dopredu v tvojom živote a si prežila to, čo si prežila… Vieš aj, čo je tvojím poslaním? Čo by si chcela teda na tomto svete vytvoriť, zanechať, čo ide z tvojho vnútra?

Práve to pomáhanie tým ľuďom. Mňa to veľmi baví a je to pre mňa veľká česť, keď príde niekto za mnou, lebo ja sa nepovažujem za neviem akého človeka, ale mňa baví to, že ľudia za mnou prídu, že ma objímu, že sú radi, že ma vidia, že je to až neuveriteľné. Ale chcela  by som si urobiť nejaké také možno v budúcnosti, už to mám dlho v hlave, nejaké centrum, aby som dokázala pomôcť tým ľuďom. Veľmi rada idem aj do domovov pre deti. Tam im porozdávam oblečenie. Proste mňa to ako keby napĺňa, že…že ja som si tiež niečím prešla a teraz, keď mám možnosť, tak chcem pomôcť niekomu.

Ty si taká veselá kopa, šťastná kopa… Čo ťa robí vlastne šťastnou?

To, že sa každé ráno zobudím. Teraz som si kúpila psa. Ten ma ako úplne…ja som povedala, že keď mám to zviera, tak som úplne šťastná. Čiže mňa robí to, že môžem ráno vstať, môžem robiť to, čo ma baví, môžem pomáhať ľuďom a že som vlastne zdravá a všetky problémy sú riešiteľné. To som tiež zistila, že problémy proste…žiadny problém nie je problém, že každý problém sa dá vyriešiť. Hľadám všetko len to pozitívne.

Keďže si taká tvorivá, kreatívna, stále aktívna, určite prichádzajú aj momenty takých tých ťažkých okamihov. Čo teba vie vykoľajiť, vyviesť z miery, rozčúliť, nahnevať?

Musím povedať, že tiež nie som zase každý deň úplne šťastná. Tiež sa cez deň zrútim od nervov a potom sa zase postavím a idem ďalej. Čo ma vie…neúprimnosť nemám rada, lebo ja som úprimný človek a mám rada, keď nejakému človeku poviem, že mám ťa rada, tak buďme úprimný k sebe a keď niekto ako keby zraní mňa, lebo ja tým, že som sa odsťahovala, chcela som byť samostatná, otec od nás odišiel, takže ja som taká, že ja sa vždy tak zatnem a keď ma niekto zraní, sklame, tak ja okolo seba postavím taký múr, že už sa ku mne nikdy nedostane. Čiže to ma asi dokáže tak najviac zraniť, že proste od ľudí nejaké údery, ktoré nečakám.

A ako sa z toho zase dostaneš do toho pozitívna, do toho, že máš radosť, nadšenie, že z tej bolesti, z toho negatívneho…čo urobíš?

Viac už vo videu!

Štartujeme!Sledujte tretiu časť novej inšpiratívnej nálože s úspešnými.Každý týždeň nové diely! Zadajte svoj e-mail a po zverejnení každej novej časti vám dáme vedieť medzi prvými:


ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Please enter your comment!
Please enter your name here