Martin Pešek: Barber (profesionálny pánsky holič), operný spevák, človek, ktorý vzdeláva mladých ľudí.

Zaujímavé je to, že u mňa je spev a holičstvo tak krásne, prirodzene prepojené. V podstate ja som spieval odmalička. Už na základnej škole som spieval a moja pani učiteľka si to všimla, začala so mnou chodiť po súťažiach. Získaval som popredné miesta.

Tam si ma chytila pani profesorka z konzervatória a povedala: Ty pôjdeš študovať ku mne. Ty sa mi páčiš. A potom v tých 14 -15 rokoch bolo treba riešiť, čo bude ďalej. Kam má môj život smerovať. S rodičmi som išiel za tou pani profesorkou a ona mi povedala: „Ty teraz nebudeš spievať, pretože ty ideš mutovať, tebe sa mení hlas, teraz dospievaš. Prestaň spievať, urob si nejakú školu, nejakú učňovku a potom, keď odmutuješ, dokončíš školu, tak príď.“

No a vtedy pre mňa v podstate skončil akýkoľvek sen – život budúci – všetky moje predstavy a plány sa zrazu zrútili ako domček z karát. A vtedy zakročila moja mamka. Ono povedala: No tak pôjdeš za kaderníka. Ja hovorím: Prečo za kaderníka? A mamka hovorí: Brata máš kuchára, ty budeš kaderník. Jeden mi uvarí, druhý ma učeše a bude to. No a tak ja som v tom videl výhodu toho, že budem v triede plnej žien alebo dievčat, kolegýň, spolužiačok, takže to bolo super.

Tak si hovorím: Prečo nie? Síce som nebol príkladný študent, ale samotná tá praktická časť, tak to ma bavilo. Takže potom následne som urobil túto strednú školu – učňovku a začal som… uvažovať, že sa vrátim späť k tej pôvodnej myšlienke, k tomu, že sa chcem venovať hudbe. Že to bude proste jedna z vecí, ktorú naozaj dotiahnem dokonca.

Tak som sa začal pripravovať, zaujímať o to. Cez tú pani profesorku, ktorá si ma vtedy chytila – podchytila, tak cez tú som sa dostal k druhej pani profesorke, nakoľko ona už sama nemala čas, no a cez ňu som sa dostal v podstate až na Slovensko.

Keď si mal tých 14 rokov. Mal si ten svoj sen. Tú budúcnosť si si spájal s tým spevom. A ako si povedal, že sa ti to rozsypalo ako domček z kariet. Ako si to prekonal? Ako si to zvládol? Ako si to dokázal ty vo svojom vnútri spracovať a ustáť a dať si akoby tú novú métu, ten nový cieľ? Pamätáš si na to?

Pamätám, pretože… Tak nebolo to jednoduché, nakoľko v 15 rokoch, nie rok, nie dva, ale jeden týždeň, jeden mesiac je strašne dlhá doba. Vtedy človek chce všetko a hneď a neexistuje nejaký kompromis medzi tým. Viac menej, keď som nad tým premýšľal, tak som si našiel výhody v tých troch rokoch. Našiel som si výhody v tom, že dobre, keď sa nedá inak, tak pôjdem na ten odbor, vyučím sa a potom sa vrátim k tej základnej idei, k tej základnej myšlienke, k tomu môjmu plánu a snu.

Tréning Objav Svoju SiluObjav Svoju Silu

Nakoľko som spomínal, že dotiahnuť do konca samotný môj plán alebo ten sen stať sa spevákom tak to bola v podstate prvá vec, ktorú som si povedal, že teda to bude to, čo dotiahnem do toho konca. Ako malý som bol za mojej doby, keď som bol ja v škôlke, tak chodili tety z hudobných škôl, z výtvarných škôl, zo všetkých možných krúžkov a vlastne robili nábory v tých škôlkach na tie talentované deti. No a ja som bol celkom neposlušné dieťa, tak prišli za mojou mamkou a povedali, že: Pani Pešková, my nevieme, čo s ním, pretože on urobil prijímačky….alebo chcú ho vo výtvarnej, chcú ho v hudobnej, chcú ho tam, chcú ho tam, čo bude ako bude. No a ja som vtedy povedal, že ja budem huslista. Takže ako malý som išiel hrať…išiel som cvičiť na husle, ale malého človeka, mladého chlapca…proste nebavilo ma cvičiť. Rodičia neboli s umeleckého fachu, takže oni nevedeli ustrážiť do tej miery, aby som driloval, aby sa tam trénovalo a cvičilo a cvičilo. Takže výsledok bol taký, že vlastne po 4 rokoch som to musel ukončiť. Potom bolo tancovanie, potom bolo karate, potom bolo aikido a mnoho ďalších a ďalších koníčkov, ktoré som nejakým spôsobom chcel.

Ako dnes, v tejto dobe si nabral tú odvahu vytvoriť práve…povedzme si to…úspešný biznis práve v tom barbierstve, ktoré určitým spôsobom už zaniklo? Kde si nabral to, že idem to urobiť? Ako ťa to napadlo? Ako si sa k tomu dostal?

Tak prvá vec, čo bola, tak bola tá, že vlastne popri štúdiu, teda tej hudby, toho spevu tu v Bratislave, tak som vždy sa snažil si nejako privyrobiť. A cez všetky možné ďalšie iné brigádičky som sa dostal v podstate do salónu, kde som normálne reálne začal strihať, začal som tam fungovať a tam už sa začalo nejako profilovať to, že mňa to naozaj baví, a že v podstate mne tá robota nie je cudzia, a že ten vzťah akoby remeselníka a klienta v tých službách, že sa mi páči. A potom v podstate, keď prišla možnosť a dostal som ponuku na to, že teda jeden z mojich klientov v podstate prišiel a povedal: Je škoda to, čo robíš, ako robíš. Zamysli sa nad tým, či by si to nechcel robiť inak. Tak ja som mal jasno v tom, že klasickým spôsobom, ktorý tu bol zvykom, že v podstate ten unisex salón, že aj muži aj ženy, všetko po kope, tak to som vedel, že nie. Že to nechcem. Nakoľko už ten spomínaný môj ďalší koníček – garáž, dielňa, motorky, autá a to stretávanie a s tým spojená tá socializácia  medzi kamarátmi.

 

 

 

Štartujeme!

Sledujte tretiu časť novej inšpiratívnej nálože s úspešnými.

Každý týždeň nové diely! Zadajte svoj e-mail a po zverejnení každej novej časti vám dáme vedieť medzi prvými:


Tréning Objav Svoju SiluObjav Svoju Silu

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Please enter your comment!
Please enter your name here