Juraj Málik – majiteľ spoločnosti Poradca podnikateľa

Dnešného hosťa si veľmi vážim. Vie plávať v podnikateľských vodách a pomáha ľuďom, aby dosiahli svoje túžby. Dámy a páni, Juraj Málik.

Čo je pre teba úspech?

„Ja si myslím, že úspech je to, keď sa človek cíti byť slobodný a zostane mu energia pre druhých. Takže to považujem u človeka za najúspešnejšie. Pretože vystačí si s časťou a dokáže rozdať. A tí najúspešnejší dokážu potom pozbierať vratky. To znamená, omnoho viac energie sa vráti než dajú a oni ich dokážu nasať späť. Takže to sú úspešní ľudia. Takto to cítim.

Ako sa tebe darí ten úspech nie len udržiavať, ale zväčšovať dlhodobo?

„Zo začiatku som robil veci intuitívne a netušil som, ako na vec a vlastne stali sa. Ale potom som nad tým po niekoľkých rokoch začal rozmýšľať a prišiel som na jednu jednoduchú vec. Ja som basketbalista a som tímový hráč. A milujem okolo seba ľudí a vytvorili sme si úžasnú skupinu a tím. A potom som prišiel na jedno. Stačí, aby sme sa cítili spolu dobre, a aby nám bolo dobre a funguje to. A to bolo….tam sme sa dostali na vrchol. Ale druhá otázka je: Ako tam dlho vydržať? Je dobré s týmto tímom pracovať ďalej. Oni sú talentovaní, ale môžu mať nejaké rezervy… a mňa začalo zaujímať… ako odkrývať ich rezervy, ich talenty. A týmto sme sa dostali omnoho ďalej. A to nie len v ich osobách, ale v ich rodinách, v ich blízkych a tým sme vlastne naštartovali celú firmu. Vytvorili sme tzv. snehovú guľu. Toto bolo proste kúzlo, ktoré som objavil.

Ako Baťa povedal: Vybuduj ľudí a ľudia ti vybudujú firmu. Takže je to aj tvoja filozofia?

„Môže byť. Aj keď ja to nemám tak budovateľské. U mňa je to viac prirodzené, že sa chcem s nimi cítiť príjemne a oni so mnou. Je to o tom zdieľaní. Že tam je tá nadstavba toho budovateľského, to mi objavilo až ako druhoradé. Ale som v podstate človek, ktorý je rád s blízkymi a rád sa cítim dobre a rád rozdávam energiu. Tak toto je asi kľúč k úspechu.

Ty, ktorý si založil firmu Poradca podnikateľa, s čím chodia ľudia za tebou?

„Ja chodím veľakrát za ľuďmi. A to tak, že… posledné roky som pozornejší, som vnímavejší a rozhodol som sa, že nebudem ľahostajný. Zistil som, že som veľmi veľa vecí prehliadal, pretože som ich nepovažoval za dôležité. A rozhodol som sa, že na tomto budem makať. A vnímam omnoho viac nespravodlivosť alebo iné veci, ktoré sa zdajú byť normálne, ale vlastne sú to divné veci. A preto napríklad v poslednej dobe sa omnoho viac zaoberám aj opustenými deťmi, v ktorých veľmi veľa detí sú rómske deti. Pretože tu sa na túto problematiku alebo na tieto deti, alebo vôbec na tieto rodiny díva skrz prsty. Proste hovorme si, čo chceme, ale nemajú rovnocenné postavenie v našej spoločnosti. A to ma štve trošku.

Takže tam sa snažíš pomáhať… A aké rady od teba požadujú?

„Ináč… Pokúšam sa dostať aj s manželkou aj so svojim tímom čo najviac detí z detských domovov do pestúnskych rodín. Pričom tri štvrtiny týchto detí sú rómske. Pokiaľ tie deti zostanú v detských domovoch, tak až 70% z nich v živote končí v kriminále. V 18 ich vykopnú a vôbec nevedia, ktorá bije. Proste bez financií, bez vzdelania, bez zručností života, bez rodinných návykov. A my sme sa rozhodli tento kruh preťať, pretože pokiaľ sa tie deti dostanú do rodín, tak tam získajú návyky, získajú lásku, získajú mamu a tatu. A tieto zručnosti a vôbec túto citovú skúsenosť potom môžu žiť ďalej. Bez toho sú stratenci.“

Ty si založil v súvislosti s tým aj nadáciu. Je tak?

„Áno. Volá sa to Rozum a cit a oslávili sme 20. Výročie. A už sme týmto spôsobom pomohli niekoľko stovkám rodinín a niekoľko tisícom detí. A tie deti, ktorým sme pomohli už majú svoje deti, ktoré zobrali z detských domovov. To je už ďalšia generácia. Ja som vypočítal, keď dovolíte jeden matematický model. Vypočítal som, že pokiaľ má jeden človek, alebo jedno dieťa z detského domova tri… troch synov alebo tri dcéry a pokiaľ by im dodalo tú lásku rodičovskú a tie tri deti by mali zase tri deti a tri deti a tri deti takto, tak tá láska by sa dokázala šíriť za tisíc rokov k miliarde detí alebo pokiaľ by bolo v detskom domove, tak by dostalo vlastne to utrpenie k miliarde svojich potomkov tým negatívnym kľúčom. Tento matematický model som objavil a zistil som, že sa dajú robiť zázraky týmto spôsobom. Proste je to vážna vec.

Dá sa to teda aplikovať aj v praxi?

Jasné. Ja som dlho rozmýšľal aj s manželkou, či si vezmeme dieťa z detského domova. Nenašli sme tú silu a rozmýšľali sme teda, ako im inač pomôcť a rozhodli sme sa pomáhať tým, ktorí na to tú silu našli. Manželka 20 rokov riadila tú nadáciu Rozum a cit a v priebehu posledných 6 rokov sa vzdelávala, prestalo ju naplňovať riadenie a teraz je terapeutička. Vlastne pracuje s tými rodinami a išla priamo do terénu, priamo sa stretávať s tými deťmi, s rodinami a pomáha ako osoba blízka.

Ako to dokážeš všetko koordinovať, riadiť a byť pri tom spokojný, v pohode a užívať si svoj život?

Prvých 10 rokov som to robil na náhodu a zistil som, že pravdepodobne mám dobrú intuíciu, ale to mi nestačilo, makal som, vzdelával som sa, tak ako aj ty to robíš a prišiel som na jednu vetičku kúzelnú v múdrych knihách. „Najprv kto, potom čo.“ To znamená, pokiaľ som si vysníval nejaký smer alebo nejaký sen, nejaký cieľ, tak som mohol snívať koľko som chcel, ale musel som prísť na to, že na jeho začiatok musím dať spoľahlivú osobu, aby sa to rozvinulo. Riaditeľ, manažér, niekto, s kým si budem rozumieť, a ktorý to pochopí. Najprv kto, potom čo. Toto keby som mal jednu jedinú radu pre podnikateľov, pre manažérov, týmto spôsobom. Ináč veci skolabujú, zlyhajú a nebudú fungovať.

Na tej tvojej ceste si zažil určite veľké množstvo náročných okamihov…. Ako tebe sa darí cez takéto momenty preklenúť alebo ako ich zvládaš? Čo si vnútri povieš alebo čo musíš urobiť, aby si zmenil tú svoju náladu alebo aby si sa cítil dobre?

„Tiež som si to trochu odmakal. Ale prvá vec bola, čo som si povedal, že: „Ďuro, už sa ti pár vecí podarilo, tak sa spoľahni, že sa ti podarí aj táto, čo príde. A keď náhodou nie, nevadí, vieš kadiaľ nie a opravíš sa.“ Takže to bola taká tá prvá myšlienka, ale druhá bola ešte silnejšia a to sa pokúšam učiť aj mojich blízkych aj kolegov. A to je, že ľudia sú zvyknutí trúchliť. Proste niečo sa nepodarí a okamžite idú dole energiou a začínajú mať výčitky, depresie a tento stav trvá hodiny, dni, týždne, u niekoho roky. Potom sa pomaličky pozabúdajú, pozviechajú sa a tá cesta nahor tiež trvá týždne, dni, roky. A ja som si povedal, že sa pokúšam túto vec skrátiť, ako keby nebola. Proste načo ja mám trúchliť? Viem, že sa to má. Ja to odfajknem, že som to už urobil behom minúty a rovno riešim tú problematiku nápravy alebo riešenia. Takže nazval by som to komprimácia stresu.

Máš z niečoho strach?

„Koketoval som, že či by som nemohol mať náhodou strach zo smrti. A tak sme o tom diskutovali s priateľmi pri vínku a takto…to sú také debaty….lebo ľudia by sa mali báť smrti. A mne sa páčila jedna veta, ktorú povedal český spevák…: „Ja sa na ten moment teším, pretože konečne sa dozviem, čo tam je.“ Takže mňa to zaujalo a teším sa tiež, lebo niečo tam bude. A keď tam nič nie je, je koniec a je finito, hotovo, vymaľované.

Čo prezradil náš hosť v rozhovore ďalej…? Pozrite si video! 🙂

 

Štartujeme!Sledujte tretiu časť novej inšpiratívnej nálože s úspešnými.Každý týždeň nové diely! Zadajte svoj e-mail a po zverejnení každej novej časti vám dáme vedieť medzi prvými:


ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Please enter your comment!
Please enter your name here