V tejto časti si posvietime na „Otázky a odpovede“! Čo poradili hostia – vám, našim divákom? 

Hor sa na to! 

Skončil som strednú školu a prijali ma na výšku. Moja prosba na vás znie, že či ísť naozaj študovať, lebo ma to ťahá rovno začať zarábať. Baví ma svet šoubizu, ale nikoho tam nepoznám. Je to vôbec pekný svet? Vy dvaja sa tam pohybujete už nejakú dobu…

Aless:

To je strašne individuálne. Podľa mňa pokiaľ nemá zadné vrátka a pokiaľ už nemá niečo naštartované popri škole, že vidí v tom naozaj tú perspektívu a istotu, že to bude fungovať, ja by som si dokončila školu. Ak by viem, že to, čo robím, alebo teda, že či vôbec niečo robím… Keď od nemá ešte niečo, čo už má rozbehnuté, či už je to nejaký biznis alebo hudba alebo šport, tak ja by som si zatiaľ určite držala tú školu, lebo škola je veľmi dôležitá v živote, keď nevieš, čo chceš robiť. Pre mňa s tým, že už robím tú hudbu a viem, že čo chcem do budúcna a mimo hudby mám ďalších päť rôznych vecí, čo by som mohla robiť keby… Určite by som študovala, ak by…  to takto nie je.

Andy:

V každom prípade, keď ťa láka ten šoubiznis, tak ten šoubiznis sa vo väčšine prípadov deje práve vo veľkých mestách. To, čo by som urobil ja, išiel by som na školu, tam, kde ťa to láka, to, čo ťa baví a popri tom namiesto poobedného chodenia niekde na pivo by som makal, išiel by som na konkurzy, makal by som s hlasovým pedagógom, s pedagógom herectva, s pedagógom moderovania a v tomto by som sa zlepšoval popri škole, čiže vytváral si taký plán B. To by som urobil ja.  

Daniela Nízlová

Zdravím vás, chcela by som sa s vami poradiť. Zažívam dosť nepríjemnú situáciu v práci. Robím na obchodnom oddelení v jednej súkromnej firme. Kolektív je úplne fajn, no moja nadriadená má so mnou neustále a večne nejaký problém. Neustále na mne hľadá chyby. Či už je to v plnení pracovného plánu, už aj moje rozhodnutia jej vadia, no a takisto v podstate degraduje všetko to, o čom hovorím. Dokonca jej vadí aj to, ako chodím oblečená. Rieši to už aj pred kolegami, čo mi naozaj veľmi prekáža. Ako mám túto situáciu riešiť? Ako mám k tomu pristupovať? Nemám rada a nechcem konflikty.

Daniela:

Ja by som si ju určite tú šéfku posadila, aby som jej všetko povedala, čo má teda ona na srdci a nech si to vydiskutujú, lebo najhoršie je, keď sa to proste dozvie len od niekoho a možnože boli niektoré veci aj prekrútené. Ja aj keď nastane nejaká takáto situácia, tak ja si to musím povedať z očí do očí. Určite by mala komunikovať.

Andy:

Najhoršie je žiť v nejakých domnienkach, takže s tým, čo Danielka povedala jednoznačne súhlasím. Nájsť si ten čas, priestor na to, v kľude sa pobaviť, v kľude si to odkomunikovať a reálne povedať o tých tvojich pocitoch, ktoré máš. Čo cítiš, čo si sa dopočula a teda, že či idete spolu spolupracovať, nájsť tú spoločnú reč alebo práve naopak idete spolu bojovať. Čiže naozaj otvoriť tie pocity, to, ako to vo vnútri cítiš, čo si sa dopočula jej povedať a sama uvidíš, ako sa to bude vyvíjať. Hlavne ju neobviňuj, neútoč na ňu, ale pýtaj sa.

Valér:

Ešte by to chcelo na záver nejaké to posolstvo od vás smerom k našim divákom. Danielka, čo by si ty, aj za Veroniku možno, našim divákom odkázala?

Daniela:

Určite by som odkázala, aby ostali takí pozitívni a že aj keď prídu proste nejaké momenty, ktoré by ich možno rozhodili, tak nech sa proste nakopnú a nech sa nejak tiež aj sami dokážu namotivovať a nech si idú za svojim cieľom.

Andy:

Pozitívne myslenie je veľmi dôležitá súčasť nášho života. A otvorene, je lepšie ako to negatívne. Čo však nestačí, je že ak to zostane len pri tom pozitívnom myslení. Je potrebné aj zdvihnúť zadok, vyhrnúť si rukávy a ísť do akcie.

Lucia Mokráňová

Andy, neviem si rady. Mám 15 ročného syna. Chodí poza školu a má čudných kamarátov. Stále mi oponuje a nič odo mňa nepočúva. Už som zúfalá a naozaj neviem, čo mám s chlapcom robiť.

Lucia:

Možno by mohla začať od seba a zmeniť možno nejaký prístup k tomu chlapcovi. Začať sa s ním rozprávať, že čo ten chlapec chce. Možno ho baví nejaký futbal, tak nech s ním ide na futbal. Nech zmení podľa mňa prístup. To je taká moja rada, že začať vždy od seba.

Andy:

Častým dôvodom, prečo deti robia to, čo sa nám rodičom nepáči je práve to, že buď im niečo chýba, alebo chcú upútať na seba pozornosť tých svojich rodičov. A keďže, nevedia, ako to majú urobiť, tak to robia práve tými vecami, ktoré najviac rodičov bolia. Práve tá komunikácia… Ja viem, že si mu dohovárala. Môžeš mu už dneska povedať pravdepodobne čokoľvek, aj tak nebude počúvať, ale to, čo povedala Lucka je fantastické, že začni mu venovať čas, začni sa zaujímať o to, čo sa on zaujíma a ver, že keď sa ty zmeníš, aj všetko ostatné sa zmení.

Lýdia Eckhardt

Ahojte, mám taký súkromný problém, ktorý nesúvisí ani tak s úspechom, ako so životom a vzťahmi. Po štyroch rokoch ma opustila priateľka, s ktorou som zasnúbený. Dôvod bol podľa jej slov ten, že som absolútne nenapredoval v živote. Svadba a dieťa. Veď viete. Ja by som to aj chcel, ale mám strach. Je to zodpovednosť a neviem, či to zvládnem. Ako na to?

Lýdia:

Musím sa usmiať, pretože ja som to povedala aj môjmu synovi, ktorý chodí k nám a tiež má tento vek a tiež sa nechce ženiť. Vieš, tvojim vekom, čím si starší, tak sa repertoár výberu žien zväčšuje. Lebo keď máš 30, môžeš mať od 18 po 30 aj 35 a keď máš 50, tak od 18 do 50. Ty si môžeš vyberať tie ženy a vždy je záujem o mužov. Viete, ale je úplne logické, že tá partnerka mu dala podmienku, pretože zase tej žene sa ten výber zužuje. Mám strach… Preboha, z čoho máte strach? To, že budete mať oporu doma? Však treba si vybrať partnera… Ja hovorím, že rodinu si vyberať nemôžem, ale ľudí a partnerov si vyberať môžem. A do vzťahu treba investovať. To je vždy o tom. Nie som len ja vo vzťahu. Viete, teraz sa všetci rozvádzajú…nie je problém sa rozviesť, ale problém je vydržať. My sme sa prvých 5 rokov s Jankom furt rozvádzali, pretože sme prišli dve osobnosti a každý chcel toho druhého ohoblovať. Teraz sa už vôbec nehádame. A čím skôr sa začnete hoblovať, tak tým skôr sa z toho dostanete a budete mať ideálny vzťah.

Andy:

Staň sa lepšou verziou samého seba. Staň sa lepším chlapom, makaj na sebe, buď vzorom a uvidíš, že ženy prídu za tebou, pretože budeš niekým a môžeš byť inšpiráciou a hlavne pre nich oporou a istotou.

Mária Reháková

Dobrý deň, prosím poraďte mi. Mám už svoje roky, dvoch dospelých synov a vnúčatá. Doteraz boli práve oni tou chuťou a radosťou môjho života, avšak synovia sa s rodinami kvôli práci odsťahovali a ja cítim, že sa mi stráca chuť do života a pociťujem depresie. Čo by ste mi poradili?

Mária:

To je bežný problém. Ja som mal to šťastie, že ja som to nejak pripravovala, aby tí chlapci žili s nami pokope, tak my sme vlastne rodina pokope. Ale viem si to predstaviť, pretože jeden syn sa mi odsťahoval z Lamača do centra, tak pre mňa je to ako…tiež som to ťažko znášala. Ale ja si myslím, že keď sa začlení do nejakého kolektívu, však všade sú proste rôzne organizácie, ktoré sa spájajú. A konkrétne pri tomto folklóre, keď som ja precestovala celé Slovensko, lebo dôležité je, aby ste tento projekt robili, musíte precestovať Slovensko a poznať tých ľudí. Všade sú nejaké organizácie, kde sa stretávajú milovníci folklóru, milovníci spevu, milovníci vyšívania, milovníci kníh. Tak určite sa poohliadnuť tam, kde žije a určite si nájsť nejakú aktivitu. A ak má priateľku, tak to je veľké plus. Tak venovať čas sebe, užiť si to, cestovať.

Andy:

Presne je to tak. Nemusíme byť viazaní len na tú, ako sa povie pokrvnú rodinu, ale vytvoriť si tú rodinu zo široka a môžu byť našou rodinou vlastne aj priatelia, ktorí sú v našom okolí.

Rebecca Justh

Chcela by som na sebe zmeniť jednu vec, ale nejako mi to nejde. Rýchlo sa naviažem na ľudí a hneď im dôverujem. Nakoniec na to ale vždy doplatím. Prosím vás, čo mám s týmto problémom robiť?

Rebecca:

Musí akceptovať, že každý je originál. A ona, keď má pocit, že sa sklamala, tak nech skúsi zistiť, aký je ten človek. Nech pozrie jeho záujmi, lebo možno nakoniec, keď bude analyzovať toho druhého človeka, tak zistí, že rozpor nie je v tom človeku, ale rozpor je v jej vnímaní toho človeka. Čiže ja, keď prídem k tebe a budem od teba očakávať, že budeš gymnasta a zrazu nie si gymnasta, tak budem sklamaná. Teraz som to povedala tak, aby so všetci pochopili… Teraz ja nemôžem byť sklamaná z toho, že nie si gymnasta. Moja rada…keď si z toho sklamaná, čo sa ti zdá, že si sklamaná, vyber si na tom človeku niečo iné, v čom je naozaj výborný a napríklad sa to od neho učiť. Ja som presvedčená, že každý človek na tejto planéte je originál a každý nám niečo ponúkne. Len prosím vás, skúste to hľadať na tom človeku. Nebuďte povrchní. Nemyslite si, že len sa pozriete a nič tam nie je. Každý človek, akokoľvek vyzerá, každý má niečo v sebe. Či už na povrchu, alebo vnútri. Keď nevidíte na povrchu, tak sa pozrite do vnútra. Začnite sa ním rozprávať, začnite ho počúvať a zistíte, že každý človek má tak neuveriteľné množstvo vecí, vlastností, ktoré vám môžu v živote pomôcť. Takto keď budete uvažovať, nebudete nikdy sklamaní a budete len rásť. Sme tu od toho, aby nás druhí ľudia učili. Neučíme sa my sami. Učíme sa od druhých.

Andy:

Rozmýšľaj nad tým, prečo to robíš. To znamená: Hľadáš u toho človeka nejakú istotu? Nejaké bezpečie ktoré ti možno chýba z tvojho detstva, z tvojej minulosti, z tvojho súčasného života?  A potom máš takéto očakávania a keď to ten človek nenaplní, tak si sklamaná a máš pocit, že urobil niečo proti tebe, že ti urobil zle. V každom prípade to, že sa na niekoho naviažeš je na druhej strane absolútne úžasné. Ale robíš to preto, aby ti si tým získala nejaký pocit bezpečia? Alebo to robíš preto, lebo máš v sebe tú lásku a rozširuješ ju na všetky strany?

Štefan Farkaš

Zdravím, odišla som z práce po troch rokoch, keďže ma už nenapĺňala a úplne som vyhorela. Teraz však neviem, čo ďalej. Mám síce plnú hlavu nápadov a plánov, avšak bojím sa do nich pustiť kvôli možnosti, že neuspejem. Ako by som mala podľa vás postupovať? Mám sa do toho pustiť, alebo si nájsť opäť ďalšiu prácu?

Štefan:

Ono je to celkom jednoduché. Keď som zakladal skupinu reakcie boli zo začiatku: „To nebude fungovať.“ Keď som založil aplikáciu a keď som dal návrh, ako to má byť, tak reakcie ľudí v mojej skupine: „To nebude fungovať.“ Ja som sa nebil so zlodejmi, ktorí sú prioritne tí, ktorí by mali robiť zle. Ja som sa bil s mojimi vlastnými ľuďmi, aby som ich presvedčil, že to fungovať proste bude. Funguje facebooková skupina? Funguje. Omylom? Dobre, prvý omyl. „Nebude fungovať aplikácia.“ Funguje. Omylom? To už asi nebude omyl. Dvakrát bolo povedané, že nefunguje a funguje. Riešili sme zásahové vozidlá. „Nikto ti auto nedá.“ Zajtra mám jednanie a bude už druhé. Funguje to? Funguje. Jediné, čo nemôže fungovať, je to, čo ty sám vzdáš. Akonáhle si ty za niečím pôjdeš, tak to fungovať proste bude. Samozrejme nikto nikdy neurobí niečo, čo perfektne funguje na 100%, ale vždycky sa k tomu cieľu priblížiš iba tým, že urobíš pre to maximum. Takže fungovať bude čokoľvek, čomu dáš ty tú funkčnosť. Nefunguje to iba kvôli tomu, čo máš v hlave, že si povieš, že to fungovať nebude, alebo že to nedokážeš. Každý dosiahne to, čo chce dosiahnuť. A keď dáte do toho maximum, neexistuje ľudskej sily a inej sily, ktorá vám v tom zabráni.

Andy:

Stačí úplne, ak si Štefana do detailu počúvala a ak toto prijmeš do svojho života, tak ver, že tvoj život neberie úplne iný smer a úplne novú chuť. Vytrvaj pri tom a uvidíš, čo sa bude diať.

Viac už vo videu!

Štartujeme!Sledujte tretiu časť novej inšpiratívnej nálože s úspešnými.Každý týždeň nové diely! Zadajte svoj e-mail a po zverejnení každej novej časti vám dáme vedieť medzi prvými:


  • Pekné inšpiratívne videa baví ma ich pozerať, pomáhajú mi napredovať. Pokracuj v tom čo robíš. Veľa úspechov v Novom roku