„Keď som mal 15 – 16 rokov, začal som si požičiavať s kamarátmi od našich rodičov autá, aby sme mohli tvoriť nejaké krátke videjká, keďže sme si strašne fičali na Top Gear. Tak sme si požičali nejaké to autíčko, natočili sme niečo zábavné a dali sme to von. No a tak nejak sme pri tom zostali a videu sa venujem už v podstate od tých 15 rokov a tie úspechy… oni tak nejak prichádzali pekne postupne. Takže prišlo to skoro, ale by som povedal, že stále tam bol nejaký ten vývin. Ešte stále tam ten vývin je, čo podľa mňa je asi to najdôležitejšie.
Čo je pre mňa úspech?
Tak pokiaľ ide o nejaký tento akože kariérny – alebo kreatívny úspech, tak pre mňa bol asi najväčší úspech – sedem cien na medzinárodnom filmovom festivale, kam sme sa prihlásili s našimi krátkometrážnymi filmami a za jeden sme dostali štyri najdôležitejšie filmárske ceny a potom ďalší rok vlastne tri. A teda dokopy sme dostali najviac cien na oboch tých ročníkoch. Takže to bol pre mňa asi taký najväčší úspech, že naozaj to… Ono ten úspech, vieš, ty musíš v priebehu 48 hodín vymyslieť film, natočiť ho, postrihať ho a finálne odovzdať. Čiže to je naozaj extrém v priebehu 48 hodín. To znamená, že ty nespíš, kreatívne úpnle, že vybuchneš a….vyšlo to. Štyri ceny a potom ďalšie tri.
Takto ako v bežnom živote je pre mňa určite najväčší úspech to, že v podstate ako keby nie som nikdy sám. Lebo vždy, keď niečo potrebujem alebo mám chuť sa s niekým stretnúť, tak zdvihnem telefón a zavolám niekomu a mám okolo seba stále komunitu ľudí, ktorá nie je vytvorená, že narýchlo, ale naozaj mám také to pevné zázemie, čo sa týka priateľov a rodiny. Čiže toto je pre mňa asi ten najväčší úspech, že vždy mám niekoho na koho sa môžem spoľahnúť, mám okolo seba veľa kreatívnych, zaujímavých a hlavne dobrých ľudí s dobrým srdcom. Takže to je pre mňa asi ten najväčší úspech.
Dôležité je mať tých správnych udí okolo seba …..nie je to iba o tom, že ľudia ťa majú radi, iba keď sa ti darí, keď si ako keby na tom vrchole, ale podstatné je, aby si mal ľudí ktorí ťa podržia, aj keď naozaj sa máš mizerne. A je veľmi dôležité si myslím to, že keď si naozaj, že dole, že keď si na tom naozaj mizerne, tak je dôležité nezostávať v tom a počúvať tých ľudí okolo teba, pretože tí ľudia ťa akoby vykopnú hore, pretože nikoho nebaví byť stále okolo človeka, ktorý je dole, ktorý sa ľutuje, ktorý nenávidí svet a ono ťa to musí jednoducho tak prirodzene nakopnúť, že: Okay, stačilo, už som si poplakal, musím sa naštartovať, musím ísť zase späť hore.“
Ale pozor na jedno: Ľudia majú radi pozitívnych ľudí a strpia nejakú tú tvoju náladku, ale nebaví ich to večne. A ty si musíš sám uvedomiť tiež, že pokiaľ v tom ostaneš, tak ťa to úplne pohltí a ťa to zožerie.
Na čom mi skutočne záleží? Najdôležitejšie je určite tá komunita okolo mňa a samozrejme rodina a priateľka a samozrejme môj pes.
Ja som tak trošku problematický typ v tom, čo mi priateľka vyčíta, že ja nebudem nikdy spokojný. Ja si vždycky nastavím nejaký ten target, ktorý chcem dosiahnuť, nejaký ten cieľ a potom chcem ísť stále stále ďalej. Čiže ja som…. Vždycky sa poteším niečomu, veľmi sa poteším, ale nie som nikdy spokojný. Čiže stále pokračujem a stále sa snažím pokračovať ďalej v tom vývoji.
Čo ma robí spokojným? Toto. Ja milujem byť za kamerou, milujem byť pred kamerou a stále to nejaké produkčné prostredie. To je to, čo mňa napĺňa. Ja nemám problém nespať dva dni, tri dni, len kvôli tomu, aby sme mali naozaj nejaké pekné, úspešné videjko.
Trenér, mentor a motivátor v oblasti ľudského potenciálu a prosperity.
