Adam Peschel, motocyklový kaskadér bojuje proti fyzikálnym zákonom! Riskuje svoj život, pretože žiť na hrane ho baví!

Šialenec, ktorý miluje jazdu na zadnom kolese motorky. Živí sa adrenalínom a má „poriadne gule“! Tento mladý motorkár už veľakrát  „padol na hubu“, ale života na plný plyn sa nevzdal! Exkluzívna spoveď motocyklového kaskadéra Adama Peschela a ukážka jeho umenia v tomto videu!

Aká bola tá tvoja cesta za úspechom?

Ono je to vývoj, ktorým prechádzaš tým jazdením. Po tých skúsenostiach, ktoré mám, si myslím, že je to o tom, aký máš pohľad na to jazdenie a pohľad na tú prácu, ktorú robíš, pretože samozrejme to nie je lusknutím prstov, že by som si vzal bicykel a hneď po bicykli začal jazdiť na motorke a hneď zrazu som začal byť úspešným kaskadérom alebo človekom, ktorý má nejaký projekt a venuje sa mu. Ono je to všetko o nejakom vývoji, ale v určitej chvíli si už musí povedať: Teraz idem do toho naplno! A pokiaľ do toho nepôjdeš naplno, nedáš tam srdce a neobetuješ tomu úplne všetko, tak nemáš šancu to preraziť, pretože tam bude stále nejaká prekážka, na ktorú ty narazíš a cúvneš. Alebo sa jej budeš proste báť. Musí proste prísť tá chvíľa, keď si povieš: Všetko alebo nič! Takto to vnímam. Musíš ísť do toho naplno nech už sú to motorky alebo čokoľvek iné. A tým, že ja mám to srdce namočené v benzíne úplne, tak som sa proste rozhodol, že toto sa stane tou prácou alebo tým hobby a tým všetkým, čo budem robiť a tomu sa budem venovať. Potom je to už samozrejme o tých hodinách a trpezlivosti.

Kedy to bolo, že si sa takto rozhodol?

Tak to bol konkrétne rok 2014. To viem presne. Dovtedy som to mal samozrejme ako každý v tom začiatku alebo väčšina ľudí stále to takto drží, že má prácu, ktorá ho akože živí a potom robí ten svoj koníček. Znova sa k tomu vraciame, že to nebude nikdy naplno a nikdy to nebude také, aké by si chcel. A v tom roku 2014 prišla tá chvíľa, kedy som to musel. A to boli tie okolnosti. Práca, nejaké problémy s tým zamestnávateľom a tam proste tá cesta bola taká, že som si musel vybrať buď tu na polovicu alebo tu naplno.

Mal si strach?

Mal. A podľa mňa ten strach je dobrý, že ho máš, pretože on ťa posunie a niekam ťa tlačí a pre ľudí, ktorí sa toho neboja je to výzva ten strach.

Ako si ho ty prekonal?

Asi tým, že som si povedal proste, že som dosť mladý na to, aby som mal silu to zvládnuť a potom so si určite povedal, že čo môžem stratiť. Čo sa môže tak strašne pokaziť, že by ma to zabilo. V podstate nič. Čo sa mi môže stať? Tak prídem o peniaze, prídem o tie papieriky, ktoré proste ležia/neležia, sú imaginárne/nie sú alebo prídem možno o nejakú zo svojich motoriek, keď sa niečo nepodarí, budem musieť možno niečo ako predať. Ale neprídem o život ako taký. Proste stále by som mohol urobiť niečo iné. Takže ten strach alebo tieto veci som si nejak porovnával s tým, čo vlastne môžem vo finále stratiť. Čo je nejaká hodnota. A v mojom veku…aj keď ja by som to možno nesmeroval na vek, pretože keď bude niekto aj starší, tak stále sa môže rozhodnúť. To nie je o tom, že musí byť mladý. U mňa to bolo to, že som si povedal: Veď ja nemám čo stratiť a keď tomu dám všetko, tak to proste pôjde. Ale musím tomu všetko dať.

Ako je možné, že si si vybral práve tento smer, kaskadérstvo a nešiel si jazdiť na okruh alebo motokros alebo niečo, čo je také štandardné?

Ono to bolo zase tým, kde som vyrastal, pretože ja som človek z dediny a na tej dedine bolo proste zvykom jazdiť na Babete, na Pionere… na tých „kozích dychoch“ ako sa hovorí. A tým si človek proste prejde, odrie si kolená, niečo sa na tom naučí a to je tá jedna vec a druhá vec, že som sa pohyboval a vyrastal medzi staršími chlapcami. A ty samozrejme vidíš o dva, o tri, o päť rokov starších chlapcov a oni už nejak jazdia na tých motorkách a väčšina z nich práve v tom období okolo roka 2001 a 2002, kedy bol taký veľký BUM toho Stand Ridingu a vôbec toho Streetfighteru, tak každý to skúšal. Skúšali jazdiť po zadnom a ty vidíš, že oni to robia a ty by si to strašne chcel vedieť a vyvoláva to v tebe tú motiváciu. To bolo to, že som vyrastal v partii ľudí, ktorí boli motorkári a ešte k tomu to skúšali. Bolo to okolie.

Pomáhaš a odovzdávaš to, čo vieš, ľuďom. Učíš ich….. Čo ťa k tomu viedlo?

To je zase celý ten koncept toho, čo robím a prečo žijem a to je ten Stand Riding, to jazdenie po zadnom a motorky, ako také. A keď si to predstavíš ako veľký balíček alebo ako nejakú krabicu, ktorá ma rôzne šuplíky, tak v jednom šuplíku mám svoje vlastné záujmy jazdiť po zadnom. V ďalšom šuplíku mám to, že organizujem vlastne jednu veľkú súťaž európskeho formátu, ale stále je to v tom celku toho Stand Ridingu. A v ďalšom šuplíku mám, že na základe tých pádov a tých skúseností, ktoré mám, môžem tie veci predávať  ostatným. A potom sa z toho vyvinie, že chceš ten šport podporovať tým, že to dostaneš viac medzi ľudí tým, že im dáš to know-how alebo im pomôžeš. Tým pádom tvoríš väčšiu komunitu toho športu a v podstate sám sebe tvoríš konkurenciu, ktorá ťa motivuje. A zároveň tvoríš jazdcov povedzme až na športovej úrovni, ktorí následne prídu na tú súťaž, ktorú organizuješ. Čiže tento smer mi pomáha sa rozvíjať, niekomu pomáhať a zároveň to, čo mám rád niekam posunúť.

Ako ti toto, čo si sa naučil na motorkách pomáha v bežnom živote?

Rozhodne je to zase to, že je tam nejaký strach, ty proste ideš do toho, že sa mu postavíš a ž to budeš skúšať. A nejde ani tak o to, ako to budeš skúšať. Ide o to, koľkokrát sa ti to nepodarí a ako sa z toho poučíš. A v tej chvíli, keď s niečím bojuješ a nevzdávaš to, tak  je jedno či je to na motorke alebo v biznise. Nemôžeš však opakovať stále tú istú chybu.

 

Štartujeme!Sledujte tretiu časť novej inšpiratívnej nálože s úspešnými.Každý týždeň nové diely! Zadajte svoj e-mail a po zverejnení každej novej časti vám dáme vedieť medzi prvými:


ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Please enter your comment!
Please enter your name here