Adam Miščík alias ADiss rapper a spevák

„Hejterov a ohováračov má na háku! V hip hope si servítku pred ústa nedáva! Jeho reč: Ohovára ťa niekto? Je to jeho problém – nie tvoj! Iba pekne odkrýva, že ON alebo ONA je nespokojná so svojim vlastným životom! Kritiku beriem, ale hovná neriešim…“

Ja si žijem svoj život. Mňa hejteri nezaujímajú. Ak do vás idú ako včely…. neriešte ich.

Ty si človek, ktorý žije svoj sen, robíš to, čo ťa baví. Aká bola tvoja cesta?

Trnistá a dlhá, ale oplativá. Všetko do čoho sa vložíš je oplativé. Takže aj keď to trvá dlho. Už v útlej mladosti som si dal do svojej hlavy tento krásny sen a keďže som sa ho nevzdal, tak každým jedným dňom sa stáva väčšou a väčšou realitou.“

Veľa ľudí chce byť slávnych a úspešných, majú inšpirácie v hercoch, spevákoch. Ako je možné, že tebe sa to podarilo a im nie.

“ Vytrvalosť a každodenná húževnatosť voči tomu záujmu. Pretože niečo chcieť a naozaj preto niečo aj robiť je dosť podstatný rozdiel. Pretože, keď si niekto povie, že toto by som chcel a však sa mi to možno stane v živote, tak to sa mu možno nestane. To proste naozaj vyplýva iba z jeho činov a skutkov a krokov, ktoré k tomu podnikne.“

Vravel si, že tvoja cesta bola trnistá, čiže boli tam nejaké náročné okamihy. Ako ty tieto okamihy zvládaš a nevzdáš to?

„Tak ja som ten typ človeka, ktorý ťažko znáša stres, že sa to na ňom akože odráža dosť silno, že nie som taký, že to len tak, to je nič, poďme ďalej. Ale naučil som sa to… Každá tá situácia ma naučí do budúcna. To znamená, že keď sa dostanem do nejakej situácie, ktorá mi spraví v ten daný moment zle, respektíve nedopadne tak, ako by som si možno predstavoval, tak ani raz sa mi ešte nestalo, minimálne nie pri hudbe, že by som sa nejak zastavil alebo že toto je ten moment, ktorý mi hovorí, že touto cestou asi nie. To, že ma to na chvíľku zabrzdilo je možné, ale tá chvíľka je len pár minút a nie na pár dní.“

Čiže tá veľká motivácia je ten sen, ktorý máš a keď príde prekážka, tak jednoducho si povieš: „Idem ďalej!“

„Určite. To je základ. Bez toho by sa to nedalo. Keby ma zastaví prvá alebo druhá vec, tak potom by som robil v zamestnaní, kde by som možno nebol spokojný, pretože by som si iba nadával, že však som to ešte mohol skúsiť.“

Mal si niekedy pocit, že sa chceš na to vykašľať?

„Na hudbu nie. To fakt, že nikdy sa mi nestalo, že by som zažil až také ako keby sklamanie možno alebo nedostatočný úspech alebo nesplnené očakávania. V živote sa mi to nestalo. A napríklad nedávam si očakávania. Mám niečo, čo by som chcel dosiahnuť, ale nepoviem si: „Musí sa to stať vtedy a keď sa to vtedy konkrétne nestane, tak končím. Nedávam si očakávania, lebo o to väčšiu motiváciu mám ísť dopredu a keby sa to aj o 0,01 % zlepšilo, stálej je to proste krok dopredu.“

Toto sú skvelé myšlienky. Ako si sa k nim dostal?

„Čo ja viem? Skúsenosti možno alebo zdravý rozum, neviem.“

Preto sa pýtam, že či je to prirodzené, alebo sa nejakým spôsobom vzdelávaš, alebo si mal nejakého dobrého mentora, alebo ťa to len tvoj život naučil?

„Mentorov je veľa, ale skôr by som to povedal tak, že som ten typ človeka, ktorý si z každého zoberie niečo dobré, alebo čo sa mu páči alebo to, čo chce vypichnúť. To znamená, že mohol by som povedať, že tento človek je môj vzor, ale takisto môžem aj prehlásiť, že nesúhlasím so všetkými vecami, ktoré ten človek robí, ale za to, keď s nejakou súhlasím a vidím v tom dobro, tak to si z toho zoberiem a idem preč ďalej proste. Tak isto príde nejaká negatívna situácia, zoberiem si z toho akoby to pozitívne, že čo by som na tom mohol zmeniť a čo bolo na tom dobré a idem, pokračujem. Ale nemiešal by som do toho, že by som sa vzdelával voči tomu. Všetko sú to proste skúsenosti, ktoré sa odohrávajú. Venujem sa tomu reálne každodenne 15 rokov. Keď som sa pred 15 rokmi odhodlal v detskej izbe pri mikrofóne na slúchadlách, proste v najhoršej technike, keď som si povedal, že  chcem urobiť pesničku, tak vtedy neexistoval žiadny youtube, kde si napíšem: Ako nahrať pesničku, alebo google alebo nikto mi neporadil. Mal som 12 rokov, nemal som žiadneho kamaráta z hudobnej brandže, proste nič. Musel som na to logicky ísť, ísť, ísť a keď proste mi vtedy Windows dovolil len minútovú nahrávku, no tak som nahrával minútové pesničky.“

Čo ty považuješ za úspech?

„To môže byť rozdielne, pretože pre niektorých ľudí je úspech už byť zdravý. Ja som zdravý zatiaľ na dostatočnej úrovni, aby som sa tomu mohol venovať. Ale už aj ja cítim, že ten záujem o kariéru mi spôsobuje, že zanedbávam to zdravie.“

Je niečo, čoho sa bojíš? Alebo niečo z čoho máš strach?

Mimozemšťanov určite… 🙂

Ako zvládaš neprajníkov „hejterov“? Ako to vnímaš ty? Tie negatívne spätné väzby?

„Podľa mňa absolútne žiadny umelec nemôže povedať, že by sa ho nejaký negatívny komentár nejako nedotkol. Keď proste mi tam niekto vynadá, že som zle oblečený alebo že som to zaspieval ako ženská alebo proste neviem čo, tak jasné, akože zasiahne to každého. Každý sa nad tým pozastaví. Nedá sa to úplne, že na tom zasmiať. Ale zase sú aj také príklady, kedy si naozaj poviem: „No bráško, ty máš problém sám so sebou.“ V živote som nikoho nepočúval. To je podľa mňa veľmi dôležitá vec. Jedna vec je zobrať si rady od skúsených, keď sa bavíme o nejakom konkrétnom obore. Ale v živote ma reálne nezaujímal názor iných ľudí, čiže dotne sa ma to tak, že si to všimnem, možno sa viem nad tým aj zastaviť, že prečo sa to tomu človeku nepáčilo, ale neznamená, že teraz budem voči tomu niečo meniť alebo tak. Je to moja cesta, môj úspech. Vždycky je to proste môj život.“

Na strane druhej, tie príjemné komentáre ťa už zaujímajú?

„Tak jasné. To je proste také ako zadosťučinenie. Aj keď som vždycky chcel robiť hudbu najmä sám pre seba. Vieš to proste, keď sa pozerám na tú hudobnú kariéru, tak nech si zoberiem všetky momenty, či už je to koncert alebo to, že niekomu dávam do ruky svoje nové CD alebo to, že chce niekto fotku alebo podpis, tak žiadny z týchto pocitov, nech mi napíše 35 000 ľudí sloh, že som im zachránil pesničkou život, so mnou to neurobí ani len na 10% to, ako ten pocit, keď ja sedím v štúdiu a vytváram tú pesničku. Tá skutočná, reálna emócie v ten daný moment, keď to vzniká, tak presne to robím. Mňa z celej hudby baví iba ten moment, keď to vyrábam v štúdiu. Všetko potom postprodukcia, čakanie na zvuk, natáčanie klipov, zháňanie na to peňazí, zarábať za to peniaze to už všetko ide mimo toho. To ma vôbec nezaujíma. Ja chcem mať iba kľudný život, mať peniaze na to, aby som bol zdravý, dovoliť si všetko, čo chcem, splniť si sny. Chcel by som cestovať. Zatiaľ sa mi to nedarí, pretože sa venujem kariére. Ale ja to je moja vec, že kariérou zarobím na to, že budem môcť cestovať, keď už sa mi nebude chcieť byť taký produktívny.“

Čo je tvoje životné poslanie? Kam smeruješ svoj život?

„Ako si tak všímam slovenských poslucháčov hudby, tak som si tak v posledných rokoch povedal, že ja ich naučím počúvať dobrú hudbu. To je taký môj tajný sen. Moje životné poslanie je zlepšovať náladu hudbou. Či už sa jedná o hudbu s láskou, o hudbu s motiváciou, o hudbu možno aj s nenávisťou, lebo aj tá…keď som mal 16 rokov a boli akože raperské pesničky a boli drsné, tak to ma vedelo nakopnúť a posunúť vpred.“

 

 

Štartujeme!Sledujte tretiu časť novej inšpiratívnej nálože s úspešnými.Každý týždeň nové diely! Zadajte svoj e-mail a po zverejnení každej novej časti vám dáme vedieť medzi prvými:


ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Please enter your comment!
Please enter your name here