Veronika Strapková, speváčka, herečka

VERONIKA STRAPKOVÁ: Exotická kráska pripravila hit s raperom Kalim! Premiérová ochutnávka len pre Vás! Charizmatická speváčka prezradí aj to, prečo si nerobí ťažkú hlavu z ľudí, ktorí sa jej otočili chrbtom! Máte to v živote podobne ako ona? Pozrite si pesničku s odkazom, ktorý má silu….

Ako vnímaš ty slovo maximum v kontexte tvojho života?

Ja som tak naučená asi od detstva, že mne nikdy rodičia nehovorili, že musíš byť najlepšia zo všetkých. Nikdy ich nezaujímalo, či som dopadla na nejakej súťaži prvá alebo desiata. Vždy sa ma pýtal tatino: „Dala si zo seba všetko, čo si vedela v ten moment?“ A keď som povedala nie, bolo jedno či som bola druhá, povedal: „Tak to je smutné, lebo si mohla byť prvá.“ A keď som bola desiata a povedala som, že som v cieli doslova odpadla, viac som už nevedela (hovorím o behu), tak povedal: „Výborne, som na teba hrdý. Takže asi maximum je najviac, čo môžem dať v danej chvíli.“

V akých filmoch si hrala?

„Hrala som zatiaľ v troch v živote. V jednom slovenskom Čiara, čo bolo veľmi krásne, na čo som veľmi pyšná a potom som mala to šťastie, lebo vlastne my herci na Slovensku sme prihlásení v rôznych agentúrach a tie, keď dostanú nejaký casting, ak sa hodíš, tak ťa oslovia. No a mne sa stalo, že ma takto oslovili na dva zahraničné filmy a že som mohla ísť na ten casting, ktorý som potom vyhrala. A to bude aj na Slovensku, teraz sa to dabuje.“

Čo ty sama považuješ za úspech?

„Podľa mňa najväčší úspech je byť šťastný. Lebo podľa mňa veľmi veľa ľudí veľa vecí dosiahlo a vôbec sa z toho nevedia tešiť, takže myslím si, že ten pocit šťastia z toho, čo si dosiahol a byť spokojný s tým každý deň, je podľa mňa veľký úspech.“

A ako to robíš ty, aby si bola úspešná?

„Ja to robím tak, že vždy keď mám nejaký mrak nad sebou, tak sa snažím uvažovať v intenciách širších ako je iba môj život. Pozerať sa na veci z perspektívy a vždy si tak uvedomím, že pokiaľ mám veci, ktoré sú pre mňa dôležité a moje hodnoty sú dosť také obyčajné: rodina, zdravie, láska, čo teda je pre mňa najdôležitejšie. Tak pokiaľ to mám, tak mi až tak nezáleží na tom, či mi v práci niečo nevychádza, alebo nejaký kamarát sa mi obrátil chrbtom. Beriem to ako súčasť cesty.“

Bol v tvojom živote nejaký naozaj ťažký náročný okamih?

„Veľa takých momentov bolo podľa mňa a veľakrát som mala už taký pocit, že som vyhorená. Nemôžem ale hovoriť konkrétne situácie, len ešte keď som bola v prvom ročníku VŠMU na herectve, tak nás vyberali do takého seriálu, ktorý sa aj točil dlho a sme tam už natáčali pilot, už to bolo schválené, všetci boli s tým spokojní a vlastne týždeň pred začiatkom výroby, čo sme už mali podpísané zmluvy a všetko sme zrušili ostatné, čo sme mali, tak nás preobsadili asi desiatich aj režiséra vyhodili, lebo niekto prišiel s menami. Tak to bol 2x stret s tým, že vlastne naozaj tá popularita, alebo to meno – je dôležitejšie než ten casting a že všetci s tým súhlasia. (Bola dlho smutná a dlho sa z toho dostávala) A od vtedy nič nehovorím, kým to už nie je hotovo.

Čiže teraz zvládaš tie situácie rýchlejšie…

„Áno, lebo si vždy vravím: Dobre takto to je, asi to je takto a nevadí. A niekedy sa na tom smejem, že možno iba viem zlé situácie pomenovať pekne alebo nájsť im pekný význam. Čiže ja si to vždy tak zhodnotím a potom si poviem: Asi to tak malo byť.“

Kde ty čerpáš energiu a ako dokážeš byť na ľudí vždy taká príjemná?

„Ja sa tým riadim, ale nevychádza mi to vždy. Najmä doma. Ja si myslím, že dom je človek vždy najhorší, lebo k ľuďom, ktorých miluješ, a ktorí ťa majú naozaj radi bez hocijakých podmienok, si vždy dovolíš najviac. Ja mám taký citát, v ktorom sa hovorí: Vždy buď k ľuďom o trochu lepší, ako je nevyhnutné, lebo každý koho stretávaš, zvádza ťažký boj. Takže sa snažím ovládať. Ale niekedy sa nedá a potom sa cítim ešte horšie.“

Rozmýšľala si niekedy nad tým, aké je tvoje poslanie alebo čo by si chcela v tomto živote vytvoriť, zanechať?

„Ja sa strašne bojím takto rozmýšľať, lebo kebyže si uvedomím tú veľkosť toho bytia a že potom už nie je a teraz neviem, či niečo bude potom, tak by som mala stres, že či to teda dokážem si naplniť to poslanie. Takže zatiaľ ani neviem. Stále nad tým rozmýšľam. A mám pocit niekedy, že je to možno v takých malých veciach, že to nebude jedna veľká vec. Že možno každý deň, keď niekoho potešíš trochu. Možno aj na tých koncertoch to vidím, keď príde nejaký človek… Veľakrát sa združujú okolo mojej hudby ľudia, ktorým to pomáha, lebo majú nejaký problém v živote a je to viditeľné. Potom sa vytvárajú nejaké kamarátstva a tým ľuďom to robí radosť a keď to vidím mám pocit, že tak možno aj to je ono.“

Dávaš si ciele v živote?

„Áno, ja si dokonca píšem také…na papier. Akože niekedy, keď ma premkne chvíľa….ono je to zvláštne. Keď mám obdobie, kedy som vyťažená a kedy mám pocit, že mi nič nechýba, tak nemám potrebu si dávať nové ciele, pretože všetko ide a človek nestíha. Ale ja strašne nemám rada nečinnosť, takže veľmi ma vyčerpáva a cítim sa smutná, keď nemám čo robiť a vtedy si hovorím, že musím niečo zmeniť. Ja nečakám na to, kedy príde zmena, ja si myslím, že musí vychádzať zo mňa. A vtedy si vždy píšem tie ciele a zoznamy a hovorím si čo a ako urobím. Ani nie, že urobím, ale si tak predstavujem, čo by som chcela a čo na to potrebujem zmeniť.“

 

 

Štartujeme!Sledujte tretiu časť novej inšpiratívnej nálože s úspešnými.Každý týždeň nové diely! Zadajte svoj e-mail a po zverejnení každej novej časti vám dáme vedieť medzi prvými:


ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Please enter your comment!
Please enter your name here