Ivo Ladižo Ladižinský – Temné kecy

Toto je PSYCHOOČISTA len pre silné žalúdky!Slováci padajú na zadky: Konečne humor s guľami!

Jeho čierny a drsný humor má však odkaz: „Nesústreďte sa stále na budúcnosť. Nepitvajte sa stále v minulosti. Nezabúdajte si vychutnávať to najdôležitejšie: PRÍTOMNOSŤ!

Mám pocit, že keď sa na teba pozerám, že absolútne s vášňou žiješ to, čo robíš. Bolo to tak vždy?

„Snažím sa užívať si život od určitého veku a od určitých životných skúseností, ktoré sa mi prihodili. Ja si myslím, že v rámci môjho veku, mal som pred mesiacom 55 rokov, si to môžem dovoliť. A to, že si užívam… Vždy som bol pozitívny a veselý a okolo mňa sa ľudia smiali.

Tú vlastnosť mám po mojom skvelom otcovi. On bol veľmi komunikatívny a veľmi vtipný. To mám po ňom našťastie. A užívať si tú prítomnosť, to sa tiež učím asi len možno dajme tomu posledných 6-7 rokov. Ja som vyrastal v tej dobe, keď sa všetko plánovalo. Ľudia plánovali rodičovstvo, kúpu auta… A vo mne to asi nejak tak podvedome zostalo. Zažil som aj kapitalizmus, revolúciu a tak som sa naučil jednu vec. Ľudia sa stále sústredia tak na tú budúcnosť, alebo tak sa pitvajú v minulosti, že si zabudnú vychutnať prítomnosť.

S minulosťou už nespravíš nič. To už aj rovno, keby si zabudol, tak sa nič asi moc neudeje a budúcnosť si môžeš plánovať koľko chceš aj tak je to vždycky inak. Ale toľko ti to zaberá času v hlave, že si zabudneš užiť tú prítomnosť a to je potom podľa mňa dosť prúser. Čiže ja som oveľa spokojnejší, keď sa tak, že toto sa teraz deje a z toho sa tak teším a ešte, keď sa tešia nejakí ľudia okolo mňa, tak je to úplne super kombinácia.“

Čo považuješ za úspech?

„Ja si myslím, že každý má v hlave pod slovom úspech uložené úplne niečo iné. Ja si myslím, že keby som tak, ako tu sedíme a v takej pohode, ako som dnes… Že by sme točili niečo podobné o ďalších 30 rokov znovu, tak to by bol úspech.

Ale úspech je pre mňa aj taký, na ktorom nemám žiadnu zásluhu, že pre mňa je veľmi veľký úspech napríklad to, že rodičia obidvaja žijú. Tatko má 94, mama má 77-78, sme pre týždňom dvoma oslavovali ich 60.výročie svadby. Akože nič v zlom, to my traja dokopy nedáme nikdy, že s niekým 60 rokov. Aj to je úspech. Z toho sa teším, že keď máš nejaký ťažší deň, tak si povieš, že všetko je v rámci rodiny v pohode.

Ale trebárs úspech je to, že v nedeľu sme mali Stand-up Comedy Show 25. premiérový diel Temné kecy, opäť bolo vypredané a tú značku ľudia poznajú starí, mladí zo všelijakých sociálnych, spoločenských, politických, iných kruhov a neexistujeme ešte ani štvrtý rok. To je taký pre mňa biznis úspech. Pre mňa je Stand-up ako psychoočista. Je to super, že teba niečo trápi a môžeš sa k tomu vyjadriť. Ja mám dajme tomu ten dar, že sa viem vyjadriť k tomu tak, že sa ľudia na tom smejú. Aj keď väčšinou hovoríme veľmi vážne sociálne a spoločenské a politické udalosti. Povieme ich tak a takou optikou, že sa na tom ľudia smejú, čiže to je pre mňa úspech.

Temné kecy existujú necelé štyri roky a je to jedna z najlepšie sa rozvíjajúcich sa značiek na Slovensku pokiaľ viem aj zo všelijakých odborných kruhov. To je úspech. Úspech je aj to, že som zdravý podľa mňa, celkom, relatívne na 55. Niečo sa snažím preto občas aj robiť, ale nie som nejaký extrémny mních zdravo žijúci. Všeličo môže byť úspech. Niekedy máš taký zlý deň, že si povieš na konci dňa, že to bol úspech, že si to prežil, že teba nikto nezabil, ani ty nikoho…. Takže pod slovom úspech si môžeš dať všeličo. Ale ja mám takú nejakú filozofiu, že keď zažijem aj nejaké negatívne veci, tak sa snažím tam nájsť niečo pozitívne. To mi akože robí celkom dobre. Ale tiež sa to treba naučiť.“

Ako taký deň prekonávaš (keď je náročný)?

„Príde ďalší. Ten je možno mega dobrý. A keď jeden deň máš veľa roboty alebo som dlho na nohách, tak druhý deň to dospím a dojem a mám kľud a chill, idem do kina alebo do divadla a som s ľuďmi, čo ich mám rád.  Proste nie je každý deň mega dobrý. Každý to pozná. Neviem…Tie lepšie dni si snažím aj viac zapamätať a tie na prd dni tie radšej nech človek zabudne.

Si najlepší Stan-up komik. Treba na to pevné nervy a veľa sily, ale aj množstvo inšpirácie. Kde ty čerpáš inšpiráciu?

„Snažím sa, aby sme boli dobrí. Myslím si, že čísla nepustia, že keď to prerátam, keď človek pochybuje a potom sa stretneš so zástupcami firmy, ktorí ti predávajú lístky alebo s niekým z marketingu, kto to analyzuje a dá ti tie čísla, ako to rastie, a že dokážeš predať 55 000 lístkov za 3 roky, tak je to úspech. Ale je za tým veľa roboty, ktorá nie je pri tom smiechu vidieť na javisku a to ani nemá byť.

Moja inšpirácia? Vieš, stačí, že pozeráš telku občas, pozrieš si správy… Správy síce nerád pozerám, lebo ma to naserie vždy, ale pozrieš si správy alebo prečítaš si nejaký bulvár, alebo pozrieš si nejakú bulvárnu reláciu, počúvaš kamarátov, každý má nejakú historku, tak si ju upravíš na seba. Ja to každému poviem, že toto je dobré, to ti ukradnem na Stand-up a každý jasné. Stand-up je výhoda v tom, že ja to rád sledujem na ľuďoch, na výrazoch tvári ľudí, čo sedia u nás v hľadisku aj ostatní kolegovia, keď rozprávajú príhodu, tak tí ľudia akože sedia a teraz vidíš ako si hovoria: „Toto si vymyslel, alebo toto vážne moli urobiť?  Asi mohli. Hovorím, počúvaj, môžeš si aj vymyslieť“.

To je geniálne na tom humore alebo Stand-upe, že ty, keď si vymyslíš nejaký príbeh, tak môže byť vymyslený, môže byť od niekoho, počuješ len niekedy vtip, ktorý vieš celý urobiť celý do nejakej príhody. Takže dá sa všelijak.

Keď sa pozrieš spätne do tvojho života, vedel si vždy, čo chceš robiť?

Ja mám pocit, že som nikdy som nevedel. Ja som vyštudoval tanečné konzervatórium – tanec a pedagogika tanca, lebo moja mama bola tanečnica, čiže to ma asi nejak ovplyvnilo. Potom som tancoval na Novej scéne a v zahraničí v Mníchove. Potom sa mi podarila taká vec, ktorú asi pred pár rokmi ocenila celá tanečná komunita na Slovensku, že som založil prvú Breakdance –ovú tanečnú skupinu, volalo sa to Gumení chlapci. To bolo na socík veľmi veľký úspech. Potom som sa dostal cez ten tanec k móde. Pohybová spolupráca, choreografie na tých módnych show.

Urobil som v živote možno 500-600 módnych show, ako choreograf. A takto som sa nejak premotal. Vždy to bolo okolo toho umenia, pohybu a pekných báb. A tento humor, to až v nejakom roku 2010 som začal hrávať.

A keď sa pozrieš od dnes do budúcnosti, máš ešte nejakú víziu alebo poslanie? Niečo, čo by si chcel vytvoriť, zanechať?

„Nemám nejakú túžbu už niekomu ani sebe niečo dokazovať a robiť ramená. Mám túžbu takú, že… Neviem komu to dokazujem, či sebe… Ale rád by som robil toto až do svojich posledných dní. Je to super vec. Baví ma to hrozne a fakt by som sa chcel vypracovať na nejakú jedničku v tom žánri, ktorý tu už na Slovensku, ako Stand-up Comedy zostane. V tom by som chcel byť stále na špici. A chcel by som urobiť takú, že One man show, takú…niečo medzi divadlom a Stand-up Comedy. Taký môj život v skratke takým pohľadom tým humorným. Možno budúci rok by som to odpremiéroval. Ako divadlo jedného herca…

Čo nám ďalej predviedol Ivo v relácii? Na čom sme sa skoro popukali smiechom? Klikni na video!

 

Štartujeme!Sledujte tretiu časť novej inšpiratívnej nálože s úspešnými.Každý týždeň nové diely! Zadajte svoj e-mail a po zverejnení každej novej časti vám dáme vedieť medzi prvými:


ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Please enter your comment!
Please enter your name here