“Môj šéf je jeden sebecký arogantný človek. Stále len buzeruje, rozkazuje a tvári sa že nad neho niet. Mám ho plné zuby.”

“Môj šéf je naozajstným lídrom. Je vedúcou osobnosťou vo firme. Som rád, že pracujem pod jeho vedením.”

Ktorú z týchto dvoch citácií podľa vás používajú podriadení častejšie?

Realita býva taká, že mnoho ľudí neodchádza zo svoje práce kvôli práci samotnej, ale práve kvôli zlým šéfom.

V dnešnom článku si posvietime na zásadné rozdiely medzi  „prístupom obyčajného šéfa” a lídrom ako sa povie „od kosti“.

POZOR: Tento článok je určený nielen len pre tých, ktorí majú nejakého šéfa. Skôr naopak, môže byť nápomocný práve tým, ktorí lídrami/šéfmi sú/majiteľmi sú.

Verím, že vďaka nemu prídete na niekoľko cenných AHA momentov… A možno sa vďaka nemu posuniete z pozície šéfa na lídra…

Dôležitá poznámka: v tomto blogu si posvietime na dva prístupy. Pre lepšie pochopenie ich nazývam: prístupom šéfa a prístupom lídra.

Pripravení? Tak poďme na to!


ŠÉF ČI LÍDER? ČO SI VYBERIEM?


Už malé deti na ihrisku sa hádajú o to, kto bude pri hre “šéf”. Mnohým z nás sa pri tomto slove vynorí postava prísne sa tváriaceho človeka, ktorý má  takpovediac v rukách opraty, právomoci, rozhoduje o tom, čo, kto a kedy môže a musí alebo naopak, nemôže a nesmie.

V pozícii šéfa alebo lídra sa nemusíme ocitnúť len z hľadiska pracovného zaradenia. Všade, kde sa zhlukne nejaká skupina ľudí, sa behom krátkeho času vykryštalizuje vedúca osobnosť, šéf. Alebo ak chcete, líder. Aj v rámci rodiny sú rodičia istým spôsobom “vedúcimi”, ktorí keď sú spolu môže prebrať vedenie jeden z nich. Šéfom sa môžeme stať z poverenia alebo aj akosi prirodzene.

Možno sa stalo v živote už aj vám, že ste pracovali pod niekoho vedením. Mohol vám zadávať úlohy, kontrolovať vašu prácu, alebo od neho/nej záviseli dôležité rozhodnutia, na ktorých ste boli závislí.

A je možné, že vám v prvom momente napadlo, že byť šéfom je tá ľahšia a jednoduchšia úloha. Šéf (v našom ponímaní ako som vysvetlil v úvode článku sa predsa postaví a dáva pokyny a príkazy. Kto má čo robiť, nikto mu nesmie odporovať, pretože šéfa treba poslúchať. Inak prídu na rad sankcie. Čo povie šéf je pravda. Je to predsa nedotknuteľná osoba! Ale je to naozaj tak? …. 🙂

“Bežný šéf” často hľadí predovšetkým na vlastné záujmy. Chce čo najlepšiu výplatu s čo najmenším vypätím síl. Jednoducho dbá o vlastné blaho. Jeho podriadení ho nejako extrémne nezaujímajú.

Na druhej strane, líder sa vyznačuje veľkou dávkou empatie. Rozhodnosti. Schopnosti diskutovať. A samozrejme, kolektívnym myslením.

Jeho podriadení naňho nemusia pozerať ako na “veľké zviera”, ktoré je zavreté vo svojej rohovej kancelárií s výhľadom a nik sa k nemu nesmie ani len priblížiť. Alebo ak už, tak len cez tri sekretárky.

Totiž práve spôsob, akým sa ujmeme vedenia, či už riadime celú firmu, jej oddelenie, pracovný tím, či ideme na rodinný výlet alebo s partiou kamarátov renovujeme dom, má zásadný vplyv na úspech a konečný výsledok čohokoľvek, do čoho sa skupina alebo tím ľudí pustí.

Každá organizácia alebo pracovná skupina ma šéfa, ale len niektoré majú na čele lídra. Ako ich rozlíšite?


POD VEDENÍM LÍDRA RASTÚ VŠETCI


Prvým a najmarkantnejším znakom býva práve úspech tej ktorej pracovnej skupiny alebo firmy. Môžete si byť istí, že na čele tých najúspešnejších, s najlepšími výsledkami, stoja skutoční a praví lídri. Nie šéfovia.

Človek sa lídrom len tak nenarodí, ale väčšina ľudí sa nimi stáva v priebehu svojho života. Líder na sebe cielene pracuje. Na svojich charakterových vlastnostiach. Chce napredovať, aby pod jeho vedením mohli napredovať aj ostatní členovia jeho tímu.


ALFA A OMEGA: MŇA PORAZÍ verzus TO ZVLÁDNEME!


Zásadným rozdielom nadriadeného je jeho prístup k ľuďom. Spomeňte si na nejakú situáciu, kedy ste sa potrebovali poradiť s vaším nadriadeným o nejakej výzve, ktorá na vás číhala. S ktorou ste bojovali a visela vám na krku ako balvan.

Práve pri vyhrotených situáciách je z reakcie nadriadeného veľmi jasné, či máme do činenia so šéfom alebo s lídrom.

Predstavte si teraz takýto scenár: Čaká vás dôležitá prezentácia. Pripravovali ste sa na ňu niekoľko týždňov. Ak ju zvládnete, tak získate pre firmu lukratívnu dlhodobú zákazku. A tu zrazu, čo čert nechcel, hodinu pred stretnutím zistíte, že vám zlyhala technika. Že všetky tie slajdy, na ktorých ste pracovali vo dne aj v noci sa stratili. Všetko je márne!

A tak s malou dušičkou bežíte za svojim nadriadeným a vysvetlíte, čo je vo veci.

Typická reakcia šéfa by mohla byť asi takáto: “No to sa mi asi sníva! Robíte si zo mňa srandu človeče?! Nezaujíma ma ako to zariadite, bežte a zariaďte to! Je mi úplne fuk ako. Je to vaša zodpovednosť! A ak to pokazíte, tak si to odpykáte a na prémie si nesiahnete poriadne dlho! Ak to teraz domrvíte, vyvodím z toho také dôsledky, že na mňa budete spomínať ešte v dôchodku…..”

Naproti tomu typická reakcia lídra by mohla byť asi takáto: “Uff…no to veru nie je dvakrát príjemná správa. Dôležité je ale to, že ste hneď prišli. Máme ešte hodinu, niečo spoločne vymyslíme. Nejako to vyriešime. Hlavne kľud, stres nám teraz nepomôže. Poďme vyhútať ako z toho von.”

Cítite ten rozdiel v týchto dvoch prístupoch? Aké pocity vo vás vyvolala prvá reakcia? Možno sa vám sa podvedome stiahol žalúdok už pri tej predstave?

A čo druhá? V tejto situácii asi z uľahčenia a vďačnosti za porozumenie a podporu vyhrabete z hlavy aj nemožné. Prečítajte si ich ešte raz a uvedomte si cielene svoje pocity.

Majte na pamäti: Skutočný líder za vás nevyrieši všetky vaše výzvy/problémy. Ale pozrie sa s vami na ne triezvo a posnaží sa vám podať pomocnú ruku. Či už vo forme rady alebo nejakého konkrétneho činu.


Prístup ŠÉFA: Spätná väzba? A NAČO!?


“Zájsť za podriadenými? Spýtať sa ich na priebeh úloh? Alebo ich nedajbože pochváliť? A načo?” Takto zmýšľa množstvo typických šéfov.

Ich podriadení si potom často môžu povedať: ”Šéf sa neozval, asi som tú úlohu urobil dobre. Veď keby nie, robil by scény a vedel by som, že som niečo pokašlal/a. Takéto ticho pravdepodobne značí, že je všetko OK.”

Nie je nič horšie, ako keď podriadení žijú v neustálych domnienkach. Keď majú vo firme akosi zaužívané, že ich šéf len zvozí, ak niečo pokašlú.

Ak sa stane nejaká chyba, typický šéf zisťuje, kto je za ňu zodpovedný, aby vyvodil dôsledky a určil trest. Lídrovi však ide o vyriešenie chyby čo najrýchlejšie a najefektívnejšie. A o to, aby minimalizoval jej opakovanie.

V súlade s tým aj postupuje, a preto keď zistí chybu, za ktorou stojí jednotlivec alebo celý tím, kritizuje za zatvorenými dverami a nikdy neukazuje prstom verejne.

Vyjadruje tým lojalitu a rešpekt a dáva najavo, že chyby alebo zanedbávanie povinností tolerovať nebude, ale že danému človeku dáva možnosť opravy a zlepšenia a že verí, že je zodpovedným človekom, ktorý je schopný a ochotný iniciatívne na sebe pracovať.

Líder vždy vystupuje tak, že verí a očakáva to najlepšie od každého svojho zamestnanca či šéfa tímu. Neuráža ľudí tým, že ich považuje za neschopných podriadených, ktorí potrebujú najmä kontrolu a prísnosť.

Preto ľudia v tíme, ktorý vedie skutočný líder majú vysokú motiváciu a vnútornú zodpovednosť. Necítia sa tlačení, ale ťahaní. Ako športovci na veslici, ktorí pádlujú spoločne a harmonicky k víťaznému cieľu, pričom každý dobrovoľne pracuje s plným nasadením a entuziazmom.

Pozrime sa teraz na ďalšie jasné rozdielnosti medzi šéfom a lídrom:

Prístup šéfa                                                            Prístup lídra

Zamestnancov riadi/tlačí. Zamestnancov vedie/ťahá.
Rád je stredobodom pozornosti a cíti sa „na inom leveli.“ Nevyvyšuje sa a necíti sa ako kráľ sveta.
Vyvoláva strach. U ľudí vzbudzuje jeho prítomnosť často nervozitu. Motivuje. Inšpiruje svojím príkladom.
Často hovorí JA. Často hovorí MY.
Často kritizuje. Nezvykne chváliť. Radí. Podieľa sa na riešení, ak treba. Pochváli.
Ľudí občas využíva vo svoj osobný prospech. Ľudí rozvíja. Berie ich ako individuálne osobnosti.
Vyžaduje riešenia problémov len od ostatných. Dištancuje sa. Ak treba hľadá spolu s kolegami riešenia problémov. Prichádza sám s riešeniami.
Tlačí ľudí do práce. Inšpiruje ľudí k práci.
Vyžaduje rešpekt a uznanie. Vzbudzuje rešpekt a uznanie.

 

Popíšme si teraz ešte 3 kľúčové body ktoré sú pre lídrov typické.


1. LÍDER JE VZOROM A DISPONUJE MORÁLKOU


Poznáte to porekadlo: “Ryba smrdí od hlavy.” Ono to presne tak totiž funguje. A nielen v oblasti vodcovstva. Podľa najnovších výskumov v oblasti riadenia ľudí sa ukazuje, že do popredia charakteristík, ktorými sa vyznačujú skutoční lídri vstupujú predovšetkým charakter, etika a zodpovednosť.

Skutočný líder nerobí zákulisné ťahy. Nestráca energiu a čas na intrigy. Neháji princíp, aby motivoval členov svojho tímu prostredníctvom povzbudzovania nevraživej rivality a súťaživosti.

Nehecuje ľudí proti sebe ako psov, aby sa báli, že ich iný kolega ohrozuje. Napríklad na ich pracovnej pozícii či plate. Neuprednostňuje okato jedného človeka pred druhým.

Nezastáva si niekoho, pretože je mu sympatický. Pozerá sa na veci triezvo a s veľkou dávkou etiky a morálnych zásad. Uvedomuje si, že vedenie tímu je ako pádlovanie na osemveslici, ako som písal vyššie. Len keď všetci členovia pádlujú harmonicky a v súlade, majú nádej na úspech.

Aj preto v mojej Akadémii osobnostného rozvoja kolektív cielene stmeľujeme. Podporujeme vzájomnú dôveru a sme si vedomí toho, že tím je len taký silný ako jeho najslabší článok reťaze. Pomáhame si navzájom a nabádame sa k napredovaniu.

TIP: v našej firemnej komunikácii máme napríklad Skupiny radosti a vďačnosti. Hocikedy sem ľudia z môjho tímu môžu napísať, čo sa im podarilo, z čoho majú v práci radosť. A ostatní môžu na takého novinky reagovať a podporiť svojho kolegu.

Líder sa zásadne nenechá tlačiť do kúta. Nenechá sa vydierať, či uplácať aby získal nejaké osobné výhody, nedbajúc na kolektív, ale rozhoduje sa v súlade so záujmami celku.


2. LÍDER VIE VHODNE KOMUNIKOVAŤ. JE MAJSTROM SLOVA


Viete čo viditeľne spája skutočných lídrov a vedúce osobnosti? Správna odpoveď. Vedia komunikovať. Nenechajú sa zmiesť emóciami či hysterickými stavmi. Aj keď je najhoršie, volia štýl komunikácie, ktorým situáciu uchopia pevne do svojich rúk.

Samozrejme, sú úlohy, ktoré treba splniť v danom časovom limite alebo istým spôsobom. Spôsob komunikácie je však rozhodujúci.

Líder so svojimi ľuďmi komunikuje: zadá úlohu, prediskutuje stratégie, vyjadruje počas práce svojim ľuďom podporu a očakáva následne, že každý zo seba vydá maximum a úlohu si zodpovedne splní. Nebojí sa dať zodpovednosť do rúk iným. Vie, že im môže dôverovať.

A verte, že takto vedený tím je svojmu lídrovi plne oddaný a sústredí sa na úlohu nie kvôli tlaku a stresu, ale vďaka dôvere, ktorá bola do nich vložená. A kvôli tomu, že sa cítia ako súčasť celku, ktorý ťahá za jeden povraz.

Efektívny líder počúva. A často. Nepotrebuje neustále rozprávať. Veci sleduje a hlavne nevidí všetko len čierno – bielo, ale rozoznáva milión odtieňov.

Líder je človek, ktorý nezadáva úlohy krížom krážom ako sa práve zobudí a ako sa mu zachce. Premýšľa uvážene. Líder dokáže rozpoznať silné stránky a úlohami poveruje tak, aby každý člen jeho tímu naplno využil svoj prirodzený potenciál.

Na pravidelných poradách, ktoré v mojej firme máme, sa napríklad predtým ako začneme riešiť pracovné veci, každý z tímu vyjadrí, ako sa cíti. Ako mu to v práci ide, či je sám so sebou spokojný.

A môže otvorene povedať, že mu v niečom nie je dobre. Že si uvedomil, že mu niečo v plnení úloh nesedí a vidí sa inde, na inom projekte a podobne. Stačí vhodná argumentácia a veci sa dajú raketovo posunúť k lepšiemu a vpred. Ako sa však priblížiť ku kolegom? Biznis partnerom? A ako získať ľudí na svoju stranu? Aj o tom bude tréning Majster MLM.


3. LÍDER ĽUDÍ STRHÁVA SVOJOU PRIRODZENOU AUTORITOU


Pochopiteľne aj lídri disponujú formálnou autoritou, ktorá vyplýva z ich funkcie alebo pozície. Ako však sami vieme z reálnych situácií, táto nemusí byť zárukou rešpektu ani úcty.

Pre lídra nie je formálna autorita jeho hlavnou hybnou silnou. Nepotrebuje sa o ňu neustále opierať a kričať svetu že “ja som šéf, ja mám vysokú pozíciu a teraz bude všetko podľa mňa!”

Efektívny líder nemusí používať frázy: “Urobíš to ako som ti nariadil. Nešpekuluj a rob čo ti kážem.” A podobné. Prečo?

Pretože disponuje prirodzenou autoritou, ktorou získava vysokú mieru vplyvu. Ide svojmu tímu príkladom, ľudia mu dôverujú a vedia, že sa naňho môžu obrátiť a líder im bude nápomocný.

Líder si vie ľudí prirodzene získať pre spoluprácu tým, že ich nadchne a motivuje. Za takýmto lídrom idú ľudia sami a odvádzajú nielen zadané úlohy, ale sú ochotní dávať aj navyše. Už len kvôli oceneniu, ktorého sa im dostáva.


 PRÍKLAD ZO ŽIVOTA


Známy britský podnikateľ Richard Branson, šéf korporácie Virgin Group, ktorá združuje 400 firiem a okrem toho prostredníctvom svojich kníh či videí radí podnikateľom ako úspešne podnikať, prezrádza, čo je podľa neho alfou a omegou každého lídra. Nebudete veriť, že ide o takúto na prvý pohľad obyčajnú vec, ktorou je – schopnosť CHVÁLIŤ.

Podľa Bransona nič nie je pre členov vo vašom tíme, pre ľudí vo vašej firme alebo vo firme, ktorú riadite takým hnacím motorom a takou motiváciou ako práve pochvala. Ak ľudia veria, že v nich vidíte a hľadáte to najlepšie, tak vám zo seba to najlepšie aj odovzdajú.

„Ľudia sú ako kvetiny. Ak kvety polievate vodou, prekvitajú. Ak chválite ľudí, tiež prekvitajú“, hovorí úspešný podnikateľ.

 

PS: Ak tento článok môže pomôcť aj vaším blízkym, podeľte sa o neho zdieľaním a podporte ho lajkom.

 

S úctou k Vašej jedinečnosti

Andy Winson

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Please enter your comment!
Please enter your name here