Očakávania od nového roka, obdobie plné zmien, smrť blízkeho človeka, trauma z autonehody, stroskotaný vzťah, komunikačné bariéry, ale aj taký “obyčajný” každodenný stres…

Každý z nás reaguje na náročné životné výzvy inak. Niekto sa postaví prekážke prirodzene zoči voči a nie je na ňom poznať pocity silnej neistoty či výbuch emočných pochodov.

Dokáže sa vyrovnať ľahšie so stresovými situáciami a berie ich ako súčasť svojej cesty. Iný naopak, podľahne tlaku oveľa rýchlejšie a dokáže sa psychicky či fyzicky zrútiť doslova z každej maličkosti.

To, ako reagujeme na rôznorodé životné situácie je spojené vo veľkej miere práve s našou psychickou odolnosťou.

V psychológii je nazývaná aj pojmom reziliencia. Ide vlastne o odolnosť človeka vyrovnávať sa s prekážkami alebo nepriaznivými podmienkami, ktoré ho postretnú v priebehu jeho života.

Aj keď si mnohí ľudia myslia, že táto vlastnosť je nám daná do vienka, nie je to celkom tak.

Odolnosť si totiž budujeme postupne. V priebehu života.

K psychickej odolnosti prispieva povaha našich myšlienok, vnútorných rozhovorov samého so sebou, ale i s okolím. Paradoxne najodolnejší bývajú práve tí ľudia, ktorým toho život “naložil” poriadne množstvo.

K psychickej odolnosti prispieva napríklad i to, že sme nútení riešiť stresové situácie.

K základným stavebným kameňom našej „obrnenosti“ voči stresu patrí aj naše sebavedomie, sebaláska, ale aj schopnosť komunikácie. A to sú tiež veci, na ktorých počas života môžeme a vieme pracovať tak, aby nám poskytovali silný základ.

Faktom je, že počas života sa nám pod nohy pripletie nespočetné množstvo situácií. A nielen tých príjemných.

Následne záleží práve na nás a na našej individualite, v akom časovom odstupe, či intenzite nás môžu zlomiť alebo naopak ich zvládame vyriešiť. Alebo môžeme prísť na to, že sa vyriešiť nedajú a napriek tomu sme schopní ísť ďalej.

Psychickú odolnosť si teda môžeme definovať ako nadstavbovú vlastnosť, ktorú si človek v priebehu života buduje AKTÍVNE.

Pozrime sa teraz v skratke na 3 skupiny ľudí do ktorých sa väčšina z nás dá zaradiť.


1. Hystéria moja každodenná


Jednému stačí, aby zostal zaseknutý v zápche na diaľnici (a možno sa ani nikam tak veľmi neponáhľa) a už mu ide para z uší. Nadáva, trúbi, nervózne klepká rukami po volante.

Bez problémov ukáže šoférovi auta za sebou prostredník a ak nedajbože sedia v aute aj iní spolujazdci, sú po pár minútach viac na nervy z hysterických scén dotyčného, než zo samotnej situácie.

Spája ich to, že vybuchnú pri každej maličkosti. Dokážu sa položiť už len pri náznaku problému. Problémom je, že s takýmito ľuďmi je ťažké aj spolupracovať alebo spolunažívať, pretože vytvárajú okolo seba neustále veľa drámy a stresu. A to málokto dokáže znášať dlhodobo.


2. O nič nejde….. TRESK!


Potom je ďalšia kategória  ľudí. Sú mierni, nezlostia sa, znesú toho naozaj veľa. Človek má pocit, že zvládajú aj naoko nepríjemné či bolestivé situácie s prehľadom.

Až kým…. Nepríde tá pomyselná posledná kvapka a vybuchnú ako sopka. A práve o to ide, že zvládanie je len “naoko”. To čo predošlá kategória hysterikov dáva najavo výbušnými scénami, sa u týchto ľudí odohráva v ich vnútri.

A povedzme si rovno, toto tiež nie je ideálna situácia.

Čo z toho keď navonok predvádzame pokrovú tvár, keď vnútri sa nám chveje každý nerv, emócie sa v nás hromadia a napokon často vybuchneme nie kvôli tomu, čo nás zožiera už mesiace, ale kvôli tomu, že napríklad člen rodiny zabudol dokúpiť chlieb.


3. Pohoda, klídek a tabáček


Našu tretiu kategóriu si nazvime podľa pesničky známej českej skupiny. Prečo? Práve títo ľudia sú tými povestnými kľuďasmi. Ako to len robia?

Čo myslíte? Ako to robia, že si vedia v sebe vybudovať ten vnútorný pokoj? Väčšina z nás by chcela patriť práve do tejto skupiny ľudí. Ktorých spája vyrovnanosť a schopnosť byť psychicky odolní.

Pretože výbuchy zlosti a hysterické záchvaty nám možno pomôžu krátkodobo odventilovať hnev. Ale na druhej strane znižujú našu schopnosť jasne uvažovať a prichádzať s riešeniami.

Ku ktorej z týchto troch kategórií sa blížite najviac vy? A ruku na srdce, ste pripravení a chceli by ste v tomto smere na sebe zapracovať? Posunúť sa vpred? Cítiť sa v pohode? Chceli by ste vedieť zvládať životné situácie s väčším prehľadom a pohodou?

Ak ste si odpovedali aspoň na jednu z týchto otázok ÁNO, tento článok je určený práve pre vás.

Našej psychickej odolnosti totiž pomáha práve to, ak si ju cielene budujeme. Od základov, postupne, trpezlivo.

A práve ona je s nami stále. Pri každej náročnej životnej situácii či pri zdanlivo nezvládnuteľných životných úderoch.

Pozrime sa teraz v skratke, ako jej pomôcť, aby sa stala naším pomocníkom pri plavbe životom.


1.BUĎTE SÁM PRE SEBA OTVORENOU KNIHOU


Čo to znamená? Sám seba predsa poznám, hovorí si väčšina z nás. A potom zrazu… príde situácia, ktorá nás zmetie z nôh ako prílivová vlna. Následne sedíme s hlavou v dlaniach a hovoríme si: preboha, netušil som, že sa dokážem takto správať. To čo zo mňa vypadlo? Vôbec som to nezvládol/dla. Zasa som to prehnal/a.

A práve toto úzko súvisí s budovaním psychickej odolnosti. Pretože ak spoznáme svoje silné a slabé stránky, tak pochopíme, čo v nás vyvoláva hnev. Čo v nás dokáže vzbudiť pocit paniky a kedy najľahšie stratíme nervy.

Ak si toto v sebe ujasníme, následne s týmito emóciami dokážeme cielene pracovať.

Urobme si teraz spoločne jedno malé cvičenie. Predstavte si teraz nejakú konkrétnu situáciu, ktorá vás vyviedla z miery. Máte?

Ako ste sa v nej cítili? Boli ste nahnevaní? V strese? V panike? Išlo vás od zlosti rozdrapiť? Alebo…? Vráťte sa teraz v spomienkach do daného momentu a precíťte ho znova. Urobte tak TERAZ.

Máte? Skvelé. A teraz si predstavte tú istú situáciu opäť. A v mysli prehrajte ten istý moment, ALE predstavte si samého seba, ako by ste reagovali teraz. S odstupom času. Čo by ste urobili inak? Ako by ste sa zachovali, keby sa vám to stalo opäť? Reagovali by ste kľudnejšie? Už by ste tak nevybuchli? Aké slová by ste volili teraz?

Nechajte si pár minút pre seba a predstavte si tú istú situáciu, ale s vašou upravenou reakciou. Keď sami seba dokonale spoznáte, budete sa vedieť chrániť a budete vedieť reagovať pružnejšie, efektívnejšie.  Budete vedieť lepšie komunikovať so samým sebou a aj s ostatnými ľuďmi.

Ak napríklad viete, že keď na vás niekto počas výmeny názorov začne zvyšovať hlas, vytočí vás to tak, že z obyčajnej hádky sa stane hurikán, viete ako pri ďalšej takejto situácii zareagovať.

Môžete napríklad hádku prerušiť a povedať, že sa potrebujete rozprávať v pokoji a navrhnúť, aby ste si vzájomne dali pár minút na predýchanie a pokračovali až keď sa obaja upokojíte.

Aby ste si svoje silné a slabé stránky ujasnili, pochopili ako fungujete, čo váš vytáča do vývrtky a kedy a čo vás posilňuje, píšte si denník. Popisujte si doň každý večer ako ste reagovali v dôležitých situáciách a čo by ste urobili inak. Je to aký taký poznávací detox. O detoxe som písal aj v tomto článku.

Tiež detailne popíšte svoje pocity. Stojí to za to. Denník vás dokáže posunúť míľovými krokmi vo vašom napredovaní. Tých pár minút denne vám za to stojí, však? 🙂


2. AKCEPTUJTE VECI TAKÉ, AKÉ SÚ


Stále zdôrazňujem, že človek by sa v živote mal snažiť, aby po sebe zanechal nejakú stopu, zmenil aspoň maličkou čiastočkou svet k lepšiemu. O to sa snažím aj ja sám.

Pravdou však je, že občas sa nám stanú veci, na ktoré sme nemali žiaden vplyv. Ktoré sa jednoducho z nejakého dôvodu stali a my ich nemôžeme ovplyvniť ani zmeniť. Sú jednoducho mimo nášho dosahu.

Určite vás napadne celý rad situácií, v ktorých sa cítime bezmocne, bezradne a frustrujú nás do najkrajnejšej medze.

Keď sa s takouto situáciou stretneme, môžeme podľahnúť negatívnym emóciám, zrútiť sa alebo ich akceptovať a pohnúť sa ďalej. To je byť odolný.

POZOR! Byť odolným neznamená, že sa poddáte alebo vzdáte. Že sa naučíte zvyknúť si prehrávať.

Naopak, vybudovať si odolnosť znamená, že aj v zdanlivo bezvýchodiskovej situácii máte v talóne odvahu ísť ďalej, že si dovolíte byť smutný, sklamaný a možno si aj poplakať, ale zároveň máte hlbokú vieru v svoju schopnosť, že zvládnete aj toto. A že sa posuniete ďalej. S pokorou, vďakou a vierou vo vlastné schopnosti.

Pre veriacich to je je práve viera v Boha, ktorá dokáže byť pre nich najsilnejšou oporou a nádherným svetlom na konci tunela aj v tých najnáročnejších momentoch života.

Akceptovať veci také aké sú znamená aj to, že sa viete na veci pozrieť triezvo, akceptovať realitu a podľa toho sa rozhodnúť. To že nebudete bezhlavo prerážať hlavou múr, keď možno o pár metrov ďalej je opretý rebrík, po ktorom sa môžete dostať na druhú stranu.

Ako hovorí modlitba Tomáša Akvinského: Bože, daruj mi silu prijať, čo zmeniť nemôžem, odvahu zmeniť, čo zmeniť môžem a múdrosť rozoznať jedno od druhého.

Vyčistiť si myseľ vám môže pomôcť napríklad meditácia alebo činnosť, ktorú radi vykonávate ako ísť si zabehať, sadnúť si do pohodlného kresla a so zavretými očami si vypočuť obľúbenú hudbu, venovať sa záhrade….vyberte si čokoľvek o čom zistíte, že vám pomáha získať stratenú rovnováhu. Skúšajte, aby ste vedeli, čo funguje najefektívnejšie.


3. VONKAJŠIE MOTORY


To o čom sme hovorili doteraz sú takpovediac vnútorné motory. Ktoré vieme smerovať my, pretože sú v nás. Pri budovaní odolnosti sú nám však nápomocné aj motory vonkajšie. Áno, sú to práve ľudia, ktorými sa obklopujeme.

Odolní ľudia veľa dokážu zvládnuť vďaka tomu, že cielene pracujú na tom, aby boli vyrovnaní, vedeli narábať a pracovať so svojimi emóciami a mali v sebe pomyselnú vodováhu, vďaka ktorej cítia či sú v pohode alebo sú vychýlení na stranu.

To, že majú vo svojom okolí aj vonkajšie motory, je však jednoznačným plusom. Vnímajú ich ako akýsi záložný zdroj, ktorý ich trošku potiahne na tú správnu stranu, keď si nevedia rady, potrebujú usmerniť, alebo nakopnúť.

Tu veľmi záleží práve na tom, akú podpornú sieť si vybudujeme. Akých ľudí máme v živote okolo seba. Sú to povrchné kamarátstva s ľuďmi, s ktorými trkoceme o ničom a vlastne o sebe navzájom ani nič nevieme? Zamyslite sa teraz nad tým, akými ľuďmi sa obklopujete a komu dávate svoju dôveru.

Pretože skutočnou podpornou sieťou sú nám ľudia, ktorým môžeme dôverovať. Ktorí nás nenechajú kľačať na kolenách plačúc, ale podajú nám pomocnú ruku. Objatie. Takí, ktorí sú s nami za každých okolností. V dobrom aj v zlom. Zvyčajne ich vieme zrátať na jednej ruke. Môže to byť náš partner, rodičia, kamaráti z detstva.

Vieme, že ak by sme im zavolali hoci aj o 4 ráno, vďačne vstanú z postele a prídu nám pomôcť alebo si nás aspoň vypočujú. A vieme, že my by sme pre nich urobili to isté.

Toto sú veľmi vzácne vzťahy, ktoré si treba naozaj chrániť a starať sa o ne, pretože sú často, obrazne povedané, tou záchrannou sieťou medzi lanom, z ktorého sme spadli a tvrdou zemou, na ktorú keby sme spadli, dolámeme sa.

A pokiaľ sa vzájomne s takýmito ľuďmi podporujeme a zvedomujeme si  navzájom svoju hodnotu, dokáže s tým ruka v ruke rásť aj naša následná psychická odolnosť.


4. UHOL POHĽADU


Všetko je len také skvelé alebo také hrozné, ako si to sami pripustíme.

Ako to sami vidíme. Poznáte tú klasickú situáciu, keď si malé dieťa udrie hlavu.

Zostane pár sekúnd akoby zaseknuté a obráti sa na mamu/otca, čo oni na to. Ak dospelý zdesene vykríkne a rozbehne sa v panike k dieťaťu, tak aj dieťa samotné začne plakať a postupne sa naučí takto reagovať na všetky “nárazy”.

Ale ak dospelý zareaguje v štýle: “To nič, ukáž pošúchame to a utekaj sa ďalej hrať.” A urobí to pokojne a s úsmevom – dieťa sa naučí, že taký náraz nie je koniec sveta, že sa to proste stane, ale v pohode môže utekať ďalej.

Takému zdravému a optimistickému pohľadu sa však v detstve nenaučí každý.

Mnohí z nás si v sebe nesú kopu negatívnych pohľadov a presvedčení, starých obmedzujúcich vzorcov, ktoré nám v podvedomí hrajú ako obohratá platňa.

Ak však na sebe začneme cielene pracovať, môžeme svoje vnútorné programy zmeniť. Utlmiť tie staré a nahradiť ich novými, ktoré budú pracovať v náš prospech a nie proti nám.

Kľúčovým poznaním je, že hoci nemôžeme zmeniť isté situácie a udalosti, môžeme zmeniť práve náš pohľad na ne. A následne našu reakciu na ne.

A v tomto bode prichádza ešte jedna dôležitá rada: cesta k akémukoľvek cieľu je len vaša a individuálna. Neporovnávajte sa s inými, neviete akou cestou idú oni. Vy choďte svojou cestou, svojím tempom a pozorujte svoje vlastné zlepšenia a pokroky aj na ceste vášho osobného rozvoja. Porovnávajte sa sami so sebou.

A práve to je začiatok cesty, počas ktorej sa staneme tým odolným človekom, o ktorom iní s obdivom povedia: “To je neuveriteľná osobnosť, zvláda toľko vecí a s nadhľadom….Rešpekt!”

A moja posledná blesková rada: Staňte sa svojím najväčším fanúšikom. Ak sa cítite zlomený alebo doslova so zbytkovými silami, spomeňte si na to, čo ste už zvládli.

Uvedomte si, že ste prešli už veľký kus cesty a vždy ste doteraz tú situáciu koniec koncov prežili a POSILNILA VÁS. Aj keď sa to na prvý pohľad tak nemuselo zdať, aj vďaka nej ste dnes omnoho silnejší a pripravený na všetko, čo vás postretne. Pretože vy na to máte a vy to dáte!
PS: Ak tento článok môže pomôcť aj vaším blízkym či priateľom, podeľte sa o neho zdieľaním a podporte ho lajkom.

S úctou k Vašej jedinečnosti

Andy Winson

 

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Please enter your comment!
Please enter your name here