“Nenechajte si skákať po hlave! Buďte asertívni! Je to dôležité pre vaše psychické zdravie.” Tento nadpis som videl nedávno na obálke jedného z časopisov.

Možno vám teraz napadla otázka, čo to tá asertivita vlastne je.

Na úvod mám pre vás skvelú správu: Asertivita je zručnosť, ktorú sa možno naučiť. Nacvičiť si ju a zdokonaľovať. Pretože, kto je asertívny, má našliapnuté na duševnú rovnováhu.

Mnohokrát povedať NIE iným, znamená vlastne povedať ÁNO sebe.  

Byť asertívny však nie je len schopnosť povedať nie. Znamená to vedieť si obhájiť svoje práva, názory a požiadavky. A to pokojne a v pozitívnom duchu.

Bez toho, že by ste boli agresívni, útoční, ohrozujúci. Alebo naopak, že by ste sa pasívne sa stiahli a prijali to, čo nám niekto nadiktuje alebo podstrčí.

Pre asertivitu je veľmi dôležitá aj prítomnosť zdravého sebavedomia. Uvedomenie si vlastnej hodnoty. Nastolenie harmónie v našom vnútri. Aj preto, aby takýto pocit mohol zažiť každý z nás, mám pre vás v tento predvianočný čas niečo EXTRA! Obdarujte svojich blízkych skúsenosťou, ktorá ich môže obohatiť na celý život.


NEMÝĽTE SI ASERTIVITU S AGRESIVITOU


agresivita

Hranica medzi asertivitou a agresivitou je síce jasná, ale niekedy naozaj tenká.

Existujú ľudia, ktorí si svoje práva a názory presadzujú arogantne, povýšene a bezohľadne. Či už z pozície nadriadenosti, veku, postavenia: “Ja som šéf tak sklapni a rob čo ti hovorím. Ak sa ti nepáči, dvere sú na konci chodby.”

Prípadne rodič formou: “Kým bývaš v mojom dome, budeš sa správať podľa mojich pravidiel. Tvoj názor ma vonkoncom nezaujíma a nemienim sa s tebou o tom baviť. A buď ticho lebo ťa vyhodím hneď z domu!”

Tu si síce človek presadí svoje, ale za akú cenu? Vhodnejšie zvolené dialógy – asertívny prístup by situáciu postavili do úplne iného svetla a pokojnejšej atmosféry.

Následne by sa tak dali konkrétne situácie riešiť bez hysterických scén, kriku a prehnaných emócií.


Aj pasivita môže byť AGRESÍVNA


Poznáte to typické správanie, keď niekto nechá so sebou zametať a zrazu mu raz prasknú nervy a je zle?

Napríklad: “To nestojí za reč. Nebudem sa predsa rozčuľovať kvôli malichernostiam. Nech si hovorí čo chce, takýto človek ma ani nemôže uraziť.”

Až kým jedného dňa nepretečie pohár trpezlivosti a dotyčný sa zrazu utrhne z reťaze ako rozzúrený pes a predvedie ukážkovú scénu vrátane nevyberaného slovníka a kriku, ktorými si chce “odrazu” určiť svoje hranice.

Pasívni ľudia hovoria “áno” aj keď chcú vlastne povedať nie. Vzdajú sa svojich práv, nechajú sa odbiť, prekričať a manipulovať.

Lenže ak so sebou necháte robiť toto, vnútorne vás to začne štvať. Vnútri máte zafixované, že byť agresívny je zlé. Potom sa však môže stať, že skĺznete do pasívnej agresivity. Veru, aj také existuje.


Príklad


Marek vidí, že Jana, jeho partnerka je nahnevaná. Pýta sa jej preto.

“Jani, čo ti je?” Jana naštvane odpovie: “NIČ! Nechaj ma tak!” A ďalej nahnevane trieska všetkým čo jej príde pod ruku a celý večer je ofučaná.

Adekvátnejšia, asertívna odpoveď zo strany partnerky by bola napr. “Áno, som rozčarovaná. Nahnevalo ma, že si prišiel z práce prvý, videl si plný drez špinavého riadu, ale nechal si to tak. Bolo by fajn, keby si niekedy umyl riady aj ty. Bez toho, aby som o to musela vyslovene žiadať.”

Následne vedia obaja s trochou empatie nájsť spoločné riešenie a situáciu „užehliť“.


TIP AKO REAGOVAŤ VHODNEJŠIE


nie

Partner Vás požiada, či by ste nezbehli na poštu zaplatiť šek, lebo to horí a on/ona je strašne unavený/á po celodennom zhone v práci.

Síce ste unavení na smrť aj vy, ale namiesto vysvetlenia situácie zareagujete nasledovne:

“Jasné, prečo nie. Však ja celý deň ležím na gauči a robím bubliny zo žuvačky. To že tiež celý deň makám, nakúpim, upratujem berieš ako samozrejmosť. Však ja zvládnem všetko kým ma neklepne.” Zdrapíte do ruky šek, zašomrete ešte pár nadávok na svoju drahú polovičku a – prásk dvermi!

V konečnom dôsledku ste aj tak urobili, do čoho sa vám nechcelo (čiže ste šek išli zaplatiť), ale nahnevaní a nespokojní teraz budete obaja.

Asertívna odpoveď v tomto prípade by mohla byť: “Chápem, že sa ti už nechce a vidím, že si unavený/a. Ja mám dnes ešte naplánované ďalšie povinnosti, takže poštu nestihnem. Večer sa však môžeme dohodnúť ako to vybavíme.”


PREČO JE DOBRÉ BYŤ ASERTÍVNY


Schopnosť správať sa asertívne nám môže výrazne vylepšiť pocit zo seba samých. Zvýšiť sebavedomie. Zároveň zlepšuje medziľudské vzťahy a patrí neodmysliteľne k zdravej psychohygiene každého človeka.

Pokiaľ človek nie je asertívny a na všetko odpovie “ÁNO”, dostáva sám seba do pasce. Mnohokrát kvôli neustálemu pritakávaniu a neschopnosti povedať “NIE” nestíha vlastné veci.

Kopia sa mu povinnosti a takýto stav môže viesť až k stavu depresie a vyhorenia. Práve o vyhorení a jeho nástrahách som písal aj v tomto článku.


KEDY SA SPRÁVAME ASERTÍVNE?


Odborníci sa zhodujú na tom, že asertívne správanie spája TOTO:

  • Otvorene vyjadrujeme svoje myšlienky a pocity a povzbudzujeme svojho partnera pri rozhovore, aby to robil tiež.
  • Počúvame keď druhý hovorí a reagujeme adekvátne, či už s tým, čo počujeme súhlasíme alebo nie. Nekričíme, nevysmievame sa,  neurážame sa, atď.
  • Sme schopní a ochotní preberať zodpovednosť, ale vieme aj delegovať.
  • Vieme oceniť druhých ľudí – a to aj slovne.
  • Sme schopní priznať si chybu a ospravedlniť sa.
  • Vieme si zachovať sebakontrolu.
  • K ostatným sa správame a zároveň sa voči nim cítime – ako rovnocenný partner. /Je to staré známe: “Nad nikoho sa nepovyšuj a pred nikým sa neponižuj.”

asertivita

Manuel J. Smith sformuloval 10 základných práv medziľudskej komunikácie, ktoré keď si osvojíte, budete sa vedieť vyhnúť manipulatívnej a neasertívnej komunikácii.


Každý človek má v komunikácii právo


Posudzovať svoje vlastné správanie, myšlienky i pocity a niesť za ne a ich dôsledky zodpovednosť.

Neponúknuť vysvetlenie, výhovorky ani ospravedlnenie svojho správania.

Posúdiť, či ste zodpovedný za hľadanie riešení problémov iných ľudí

Zmeniť svoj názor.

Robiť chyby a byť za ne zodpovedný.

Povedať: „Ja neviem.”

Byť nezávislý od priazne iných ľudí.

Robiť nelogické rozhodnutia.

Povedať: „Nerozumiem.“

Povedať „Nezaujíma ma to.“

Aby ste lepšie pochopili čo to tá asertivita vlastne je a ako sa máte správať ak chcete byť asertívni, ponúkam vám niekoľko známych techník asertivity.


TECHNIKY ASERTIVITY


Metóda obohratej platne


Spočíva v tom, že pokojne opakujete svoju požiadavku alebo odpoveď. Bez argumentovania, zvyšovania hlasu či rozčuľovania sa. Až kým dosiahnete svoje a druhá strana pochopí.

Táto technika je výborne použiteľná pri manipulatívnych typoch ľudí, ktorí sa od nás niečo snažia získať citovým vydieraním alebo nátlakom.


Príklad


Fero: Nemáš mi požičať 50 EUR?

Milan: Bohužiaľ, teraz to nejde, sám mám množstvo výdavkov.

Fero: Tak aspoň 30, veď buď kamarát, vrátim ti hneď ako budem mať.

Milan: Jasné, že si kamarát. Teraz ti ale požičať naozaj nemôžem.

Fero: Nehovor mi, že taká malá čiastka ti bude chýbať. Ja by som to pre teba spravil.

Milan: Rád verím. Teraz to však naozaj nejde. Je mi ľúto.

POZOR, nepoužívajte túto techniku opačne, ako nátlak ak chcete aby niekto niečo urobil.

Ak bude Fero z príkladu používať túto metódu na Milana a opakovať si, či mu peniaze predsa len nepožičia, nebude asertívny, ale otravný. A Milan sa mu pravdepodobne v budúcnosti oblúkom vyhne.


Metóda otvorených dverí


Táto metóda spočíva v tom, že ak na vás niekto zaútočí a začne vás z niečoho obviňovať alebo vás za niečo “zjazdí” – vyjadríme mu svoje pochopenie. Môžeme napríklad popísať jeho pocity a dať najavo, že vnímame, čo prežíva.


Príklad


“Vidím, že si poriadne nahnevaný a rozumiem Ti.“ / čím dáme najavo, že nám nie je jedno, ako sa protistrana cíti.

Tým, že nezareagujete rovnako agresívne alebo obranne, v podstate vezmete vášmu proťajšku vietor z plachiet. Tým, že vyjadríte to, že ho chápete, máte vhodnejšiu možnosť situáciu prediskutovať. Vysvetliť si veci bez zbytočných emócií a dospieť k dohode.


Príklad


Tóno dorazí na stretnutie s manželkou v meste, kde mali spoločne vybrať darček na narodeninovú oslavu. Avšak o pol hodinu neskôr.

Mária: “Ty si fakt jeden totálne nespoľahlivý chlap. Povedala som ti asi len stokrát, aby si tu bol o 17:00, ale samozrejme, zase ti do toho niečo prišlo. A to že tu stojím ako taký debil a čakám ťa, ti je samozrejme jedno….”

Tóno: “Viem, že meškám, myslel som si, že to stihnem skôr. Vidím, že ťa to nahnevalo a rozumiem ako sa cítiš. Aj mňa by to na tvojom mieste rozladilo.”

Mária: “To mi je figu platné, že vidíš. Že nahnevalo….ide ma rozdrapiť od zlosti….”

Tóno: “Áno, celú cestu som na to myslel, že tu budeš zbytočne čakať. Veľmi ma to mrzí.”

Mária: “Mrzí, mrzí….. A prečo vlastne meškáš?”

Tu má Tóno možnosť vecne vysvetliť čo spôsobilo jeho polhodinové meškanie. Pri tejto technike sa netreba donekonečna ospravedlňovať, ani vyhovárať ani sypať si popol na hlavu.

Technika “otvorených dverí” je založená na tom, že ak sa váš partner v rozhovore rozohní, chrlí zo seba emócie čakajúc odpor, hnev či hádku – nedáte mu na tú hádku priestor.

Svojou reakciou pomyselne ustúpite – otvoríte dvere, ktorými on preletí. Toto ho vyvedie z rovnováhy a vy máte možnosť prevziať kontrolu nad situáciou.

Môžete sa napríklad spýtať ďalšie doplňujúce otázky a previesť rozhovor do konštruktívnej roviny.
PS1: A teraz dozrel čas na otázku: Ako ste na tom vy, priatelia? Ste asertívni? Ako konkrétne sa to prejavuje? Spomeňte si teraz na situácie, kedy ste boli a kedy ste neboli asertívni. Ako to vyzeralo? A aký bol výsledok? Pokojne si spíšte, čo by ste teraz v daných situáciách urobili inak. A ako konkrétne by ste sa v budúcnosti v takej situácii zachovali.

PS2: Ak tento článok môže pomôcť aj vaším známym podeľte sa o neho zdieľaním.

 

S úctou k Vašej jedinečnosti

Andy Winson

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Please enter your comment!
Please enter your name here