Nedávno som videl na sociálnej sieti fotku s nižšie priloženým dialógom.

1: “Potrebuješ nejaké nové hobby.”

2: “Ale ja mám hobby.”

1: “Byť smutný nie je hobby…”

Ako som dočítal posledné písmená v obrázku, napadlo mi, že by som vám mal v najbližšom blogu priblížiť takzvaný životný prístup “obete” a prístup “víťaza”.

Ste pripravení na nové poznatky, ktoré vám môžu otvoriť nový náhľad na život?


Poďme na to!


Ako to, že niektorých ľudí dokáže rozhodiť každá maličkosť? Už aj drobný nezdar ich položí na lopatky a postará sa im o niekoľkodňovú depresiu.

Naopak, poznám ľudí, ktorí prechádzajú životom so stálym úsmevom na tvári. Aj keby “traktory z neba padali”, nič ich nerozhádže.

Mimochodom, ako je to vo vašom každodennom živote? Utiekate sa skôr k melanchólii? A to možno už pri prvých náznakoch nezdaru? Alebo naopak, nech sa deje čokoľvek zatnete zuby a s odhodlaním hľadáte aj v náročnej situácii niečo pozitívne?

Existujú totiž dva životné prístupy. Nazval som ich prístupmi víťaza a obete. Práve v nich sa ukrýva tajomstvo rozdielnosti ľudí, ktorí sú v pohode a tých, ktorí sa neustále máčajú v úlohe trpiteľa.

Pozrime sa teraz spoločne na to, v čom sa oba prístupy odlišujú.

tajomstvo


PRÍSTUP OBETE


Pravdepodobne ste ho zažili na vlastnej koži už aj vy.

Uveďme si tento prístup na jednoduchom príklade.

Vonku bolo sychravé, pochmúrne počasie – “To je teda deň….fuj”, mohli ste si vtedy povedať. Aby toho nebolo málo, šéf v práci vás zvozil za prešvihnutie termínu. Vaša nálada klesla do mínusových hodnôt. A ešte ste sa dozvedeli nepríjemnú správu o tom, že vaše dieťa prepadáva z matematiky.

Prestaňte teraz čítať a spomeňte si, kedy ste naposledy mali podobný “deň blbec”. Aký scenár sa vtedy vo vašom živote odohrával? Kedy sa všetko sypalo ako domček z karát?

Máte? Super.

A teraz si zavrite oči a zaspomínajte si, ako ste vtedy reagovali. Boli ste naštvaní? Podráždení? Mali ste chuť, aby daný deň už konečne skončil a vy ste mohli zaľahnúť do postele a prebudiť sa radšej do nového rána? Na všetko sa vykašlať?

Nie všetky dni musia byť zákonite vydarené. A to je skvelé. Pretože aj vďaka nim získavame cenné životné lekcie a máme možnosť neustáleho napredovania.

A teraz opačný príklad a reakcia:

Spomínate si na ráno, kedy ste chytili na všetkých križovatkách v aute zelenú? Bez problémov ste našli parkovanie v inak plnej ulici? Hneď je svet krajší, všakže? A do toho vám mohla milá kolegyňa/kolega z kancelárie pripraviť z vďačnosti šálku čaju – no nie je ten svet krásny?

Inými slovami: Väčšina ľudí prispôsobuje svoju náladu, reakcie, prežívanie a pocity v závislosti od toho, čo sa im počas dňa prihodí.

Jednoducho REAGUJÚ na vonkajšie okolnosti.

To je hádam normálne nie? Poviete si. Čo by na tom malo byť čudné? Keď dieťa donesie poznámku, lebo si zabudlo domácu úlohu, s ktorou sme mu včera hodinu pomáhali. Taká nedbalosť! Je predsa normálne, že nám to pokazí náladu. Nad tým predsa nemáme žiadnu kontrolu!

Ale je to naozaj tak? 🙂

V princípe, ak si osvojíme PRÍSTUP OBETE, stávame sa závislými na vonkajších okolnostiach a udalostiach.

Zmietajú nami emócie podľa toho, kto sa k nám momentálne ako správa alebo čo sa nám “stane”. Sme akýmsi výsledkom svojho vonkajšieho prostredia. A to je začiatok konca, priatelia.

Takíto ľudia často hovoria vety typu: “Keby si ma partner vážil, mala by som oveľa vyššie sebavedomie. Nemám ani 5 minút denne na seba, pretože každý v rodine neustále niečo potrebuje. Idem sa z toho zrútiť.”

Pochopiteľne, každý z nás musí denne čeliť najrôznejším výzvam, avšak, je dôležité si uvedomiť, čo sa práve stalo a hlavne ako sme zareagovali.

Kľúčovým je naše uvedomenie, že kormidlo svojej loďky – svojho života, máme v rukách my. Nik iný. Ani váš partner. Ani vaše deti. Ani váš šéf.

My sa rozhodujeme, ako sa budeme cítiť. A samozrejme, akej emócii dáme zelenú. Či to bude hnev, podráždenosť, frustrácia, sebaľútosť alebo obviňovanie kadečoho a kadekoho. A či si sami vyrazíme zbrane z ruky.

Pretože pokiaľ nekontrolovateľne podliehame pocitom smútku, hnevu, rozčarovania a ani nám nenapadne zhodnotiť danú situáciu z inej strany, sme priatelia, tvrdo povedané, otrokmi situácií a obeťami.


PRÍSTUP VÍŤAZA


Ste si vedomí toho, že každý z nás má 100%nú zodpovednosť za svoj život?

Neraz sa mi stalo, že ak človek počuje, že je si sám zodpovedný za to čo sa mu v živote deje, opantá ho hnev.

“Čože?? Vari je moja chyba, že môj partner je lenivec, ktorý mi s ničím nepomôže, ktorému musím všetko pripomínať inak by zabudol aj na narodeniny vlastnej matky? Môžem ja za to, že moja žena je hysterická žiarlivka a nedá mi dostatok slobody? Ako sa mám potom nezlostiť?”

Ak si ale uvedomíme, že to ako reagujeme na vonkajšie okolnosti je kľúčové, je to niečo ako uvidieť svetlo na konci tunela. Opakujúca sa zákonitosť. UHOL POHĽADU.

Prečo by sme mali dovoliť, aby naša nálada závisela od všetkých možných nepredvídateľných udalostí, ktoré môžu v našom živote nastať? Ak začne pršať, hoci aj na dovolenke, nemôžeme s tým nič robiť. Nemáme na to vplyv.

Ale práve naša  reakcia na dážď môže byť dvojaká:

Reakcia 1: “Ja sa na to vykašlem. Zas musí liať, keď mám voľno?!? Idem do postele a radšej ho prespím! Katastrofa!” /Prístup obete

Reakcia 2: “Prší. Super, aspoň bude lepší vzduch. Veď program si môžem aj zmeniť, nepôjdeme opekať, môžeme sa vybrať na ten nový film do kina.” /Reakcia víťaza

Alebo ako mi nedávno povedala moja kamarátka: “Vadí vám, že prší? Naučte sa tancovať v daždi.”

Ako hovorí svetoznámy psychiater Viktor Frankl, ktorý prežil hrôzy koncentračného tábora vo svojej knihe Hľadanie zmyslu života: “Človeku môžu vziať všetko, okrem jednej veci: poslednej ľudskej slobody – slobodu vybrať si za každých okolností svoj postoj a svoju cestu.”

Prečítajte si túto vetu ešte raz a precíťte ju. Silné však? A práve to je príklad ukážkového prístupu víťaza.

Mať víťazný prístup k životu znamená dávať pozornosť a energiu tomu, čo vieme a dokážeme ovplyvniť. Sústrediť sa na to, čo vieme a chceme my sami zmeniť. Konkrétne naše reakcie na situácie, s ktorými sa v živote stretávame.

Neznamená to, že by sme si mali vypnúť všetky emócie. Znamená to, mať nad nimi kontrolu.

Nedovoliť, aby nás zmiatla vlna zmätenosti a pocitu koncu sveta.

Prestať sa zlostiť na to, že sa svet nechce prispôsobiť nám. Nelipnúť na tom, že by šéf, partner, deti alebo naši rodičia by mali zmeniť svoje správanie. Začnime od seba.

víťaz

Pretože ak sa zmením JA, zmení sa aj svet okolo mňa.

Môže sa to týkať akejkoľvek situácie: pracovných alebo partnerských vzťahov. Namiesto kritizovania a sebaľútosti, čo váš partner/ka robí nesprávne, čím vás vytáča a rozčuľuje, sústreďte sa na to, aby ste vy boli milujúcim partnerom. Takým, akého by ste si sami pre seba želali vy.

A následne zvedomte svojej polovičke, čo vás trápi. Avšak pozor! Bez prehnaných emócií či výstupov. Naopak – s pokojom v hlase, láskou a pokorou.

Tieto myšlienky nie sú žiadnym novým ezoterickým smerom. Základy majú už v budhistickej filozofii, ktorá hovorí, že udalosti sami o sebe sú neutrálne.

Pozitívny alebo negatívny náboj im však dávame my sami.

Je na nás vybrať si, ako budeme danú situáciu vnímať a ako na ňu budeme reagovať. Slovami, emóciami, myšlienkami.

Odpovedzte si teraz úprimne, priatelia. Máte skôr postoj víťaza, alebo obete?

Ak ste sa našli skôr v trpiteľovi, nemusíte byť z toho smutný. Skôr naopak!

Práve teraz máte jedinečnú šancu preklopiť to a posunúť sa vo svojom živote dopredu.


Víťazný prístup sprevádza aj AKCIA


Napíšte si teraz na papier situácie, kedy ste reagovali podľa vás, teraz odstupom času nevhodne. Či už to bolo pri hádke, vyhadzove z práce, alebo vo vašich vnútorných rozhovoroch samého so sebou.

A k tomu si pripíšte, ako chcete v  budúcnosti na podobné situácie reagovať.

Dôležité je začať so ZMENOU hneď. Nie zajtra, ani na nasledujúci pondelok, ako to u väčšiny ľudí býva. 🙂

A pokračujeme…


RANNÉ RITUÁLY


TAJOMSTVO

Jedným zo skvelých tipov ako sa nastaviť na víťazný životný prístup, je vybudovať si ranný rituál, ktorým sa mentálne nastavíme na nový deň.

Každé ráno je svojím spôsobom novým začiatkom.  A samozrejme, šancou priblížiť sa bližšie k tomu, po čom túžime.

Ranné rituály sú skvelým štartérom za vysnívanými métami. Nabijú vás energiou a chuťou do nasledujúcich hodín.

Pripravia nás na to, aby naše telo aj myseľ boli silné a pripravené na zvládanie každodenných výziev a situácií. Ak sa totiž najskôr postaráte o seba, ste v úplne inom mentálnom stave.

Nehovorím však o konkrétnom návode typu behajte každé ráno 5 km. Čo funguje u jedného človeka, nemusí fungovať u druhého.

Podstatou je, aby ste si našli takú činnosť a vytvorili z nej svoj rituál, ktorá vás dostáva do psychickej a emocionálnej pohody a rovnováhy. A tým vám vytvára pevný základ. Ukotvenie.

Ak si teraz v duchu hovoríte, že na podobné veci ráno nemáte ani čas ani pomyslenie lebo už keď otvoríte oči máte pocit, že máte pol hodinové meškanie, spomeňte si na pravidlo, ktoré ste možno už veľakrát počuli pri ceste lietadlom: V prípade ohrozenia si najprv nasaďte kyslíkovú masku vy, až potom pomáhajte ostatným.

Je to veľmi šikovné pravidlo, ktorým by sme sa mali riadiť aj v živote.

Ak sami máme pocit, že nám takpovediac “dochádza kyslík”, že sme vystresovaní a vyčerpaní, nebudeme schopní urobiť nič ani pre svojich najbližších. Preto je dôležité, aby sme sa najskôr postarali sami o seba, kým sa začneme starať o ostatných.

Pozrime sa teraz spoločne na niektoré z ranných rituálov, ktoré robia úspešní. A ktoré dokážu dodať silu a pohodu do nového dňa.


Motivačný tréner Tony Robbins


Začína každé svoje ráno fyzickou aktivitou a ponorením sa striedavo do studenej a teplej vody, čo mu podľa jeho slov rozprúdi krv a zároveň dokonale nabudí myseľ a pozornosť.


Prezident USA Barack Obama


Začína svoj deň vždy dve hodiny pred akoukoľvek povinnosťou, ktorá ho čaká ako prvá. Venuje sa 45 minútovému fyzickému tréningu a následne zdravým raňajkám. Hovorí, že je potom po zvyšok dňa oveľa produktívnejší.


Fenomenálny Steve Jobs


Vo svojej reči k absolventom Stanfordskej univerzity povedal, že posledných 33 rokov začínal každý jeden svoj deň tým, že sa pozrel do zrkadla a spýtal sa sám seba: “Ak by bol toto posledný deň môjho života, strávil by som ho tou činnosťou, ktorej sa budem dnes venovať?“ Ak si najmenej dva dni po sebe odpovedal NIE, vedel, že musí niečo zmeniť.


Ďalšie ranné rituály


Najdôležitejšie je pri ich budovaní počúvať svoju myseľ a telo. To, čo vám robí dobre, jednoducho zaradíte do svojich ranných rituálov.

Čo tak?

 

Je naozaj len na vás, čo si vyberiete. A ak musíte vychystať deti do školy a urobiť desiatu, vstaňte o pol hodinku skôr a aj napriek tomu, že sa môžete cítiť prvé dni unavený/á… A zaraďte do svojho rána nejaký svoj nový rituál.

Poznám to na vlastnej koži. A stojí to za to. Ja osobne pri mojich rituáloch dbám nato aby som sa rozcvičil duchovne, mentálne a  fyzicky. Dôležité je chcieť a hľadať spôsoby, ako sa to dá. Nie, ako sa to nedá. 

Majte na pamäti, že práve fyzickou aktivitou sa staráte nielen o svoje telo, ale aj o svoju myseľ.

Ak svoje telo nezaťažujete ťažkými mastnými jedlami alebo kopou cukru a zaradíte do stravy aj vitamíny a ľahko stráviteľné jedlá, prejaví sa to nielen na vašom pocite či kondícii. Ale aj na vašej psychickej pohode.

PS1: Máte aj vy  svoje ranné rituály, ktoré vás naštartujú do nového dňa? Ak áno, podeľte sa s nimi v komentároch.

PS2: Ako je to vo vašom živote? Reagujete na to, čo sa okolo vás deje v úlohe obete,  alebo aktívne tvoríte svoj príbeh?

PS3: Ak tento článok môže posunúť k lepším zajtrajškom aj vašich blízkych, podeľte sa oň v komentároch.

 

S úctou k Vašej jedinečnosti

Andy Winson