“Je mi u zadku, čo si kto o mne myslí!”

Táto veta sa mi vynorí v hlave vždy, keď si spomeniem na Máriu. Stál som v miestnosti a ona do nej vstúpila tak, aby ju nik nevidel.

Mal som pocit, že chce byť neviditeľná. Sebavedomie mladej, krásnej ženy lietalo vo vzduchoprázdne.

Až kým…

Ale poďme pekne po poriadku.

“Moje školské prezentácie boli pre mňa hotovou nočnou morou. Strach mi zovrel hrdlo, nestačil mi dych a mala som pocit, že zo seba nevytlačím ani slabiku. Ten pocit keď sa na mňa upreli všetky oči… Cítila som sa nesvoja a najradšej by som ušla z miestnosti.”

Tak začína rozprávanie dnes už sebavedomá Mária.

“Roky pribúdali a ja som začala pracovať ako barmanka v zahraničí. Bola som tam 5 rokov. Zvládala som to, ale ak bolo okolo mňa viac ľudí ako dvaja, chytali sa ma stavy akejsi paniky.“

Momentom uvedomenia bola situácia, keď ju manažér v Prahe postavil pred kameru so slovami: Maruško, to len namiešaš 4 drinky a opíšeš čo tam dávaš a ako to robíš. Tie videá budú zverejnené len na jednom zo známych českých internetových spravodajských portálov…“

Mária sa vtedy triasla ako osika. Srdce jej išlo vyskočiť z hrude. Ruky spotené. A to bol moment, keď si uvedomila, že chce svoj život zmeniť. Že chce ovládnuť svoj strach.

“Mojím snom bolo stať sa manažérkou. Túžila som robiť prezentácie. Ukázať ľuďom svoje schopnosti. Uvedomila som si, že moje sebavedomie je v keli, lebo sa stále zamýšľam nad tým, čo si o mne budú ľudia myslieť.”

Mária sa neustále zamýšľala nad tým, ako pôsobí na iných. Nevedela sa uvoľniť. Stále riešila v hlave veci, ktoré ani nemusela.

Keď sa objavila na mojom tréningu, vedel som, že v jej vnútri sa skrýva niečo viac. Musel som to však v nej prebudiť. A tak som ju vytiahol na pódium.

„Vtedy som urobila niečo, o čom sa mi ani nesnívalo. Andy vo mne prebudil tigra. Vypustil ten strach. Sfučal ho, ako balón. Pred všetkými tými neznámymi ľuďmi som zrazu zakričala, že je mi u zadku, čo si kto o mne myslí!“.

maria3

A to spustilo u Márie lavínu zmien.

“Padli okovy, ja som sa rozplakala ako malé decko, ale vedela som, že už som sa zmenila. Že prehnaný strach a tréma odišli. Uvedomila som si, že mám na to byť manažérkou. Že prezentovať budem. A basta. Hotová vec.”

A tak sa stalo. Mária odišla z práce. Dnes žije v Bratislave. Pracuje v úspešnej firme a chystá sa na veľké prezentácie.

Mária si uvedomila, že priemernosť zabíja. Pri prezentovaní chce byť jedinečná. Strachu sa pozrela priamo do očí a dnes ho má ako sama hovorí “u zadku”. 🙂

Pozrime sa teraz na 3 jednoduché tipy, ako svoju prezentáciu vystrelíte na vyššiu úroveň. Osvedčili sa aj Márii.


1. Príprava


Rozdeľujem ju na dve časti.

A: Prvá je tá “technickejšia”, týkajúca sa samotnej prezentácie.

Má Vám byť jasné, čo chcete svojou prezentáciou dosiahnuť. Chcete ľudí informovať? O niečom ich presvedčiť? Predať im svoj produkt či službu?

Od toho sa následne odrazíte a prispôsobíte svoju stratégiu.

Čo však spája všetky druhy prezentácii je:

Mať pútavý úvod

Mať pútavý obsah

Mať pútavý záver

Na začiatku prezentácie a teda aj pri Vašom predstavení, je dôležité ZAUJAŤ. Rozdeľte si tému, o ktorej chcete hovoriť, rovnomerne. Nevystrieľajte si všetko najzaujímavejšie na začiatku, alebo to nenechávajte len na koniec.

Tip pre Vás: Vtiahnite publikum do diania pomocou otázok. Nalaďte ich pozitívne.

Nečakajte a pokojne sa pýtajte už na začiatku. Napríklad: “Kto z vás už bol v tomto hoteli? Prosím ruku hore.”  Je to prirodzený spôsob, ako sa Vašim poslucháčom či divákom priblížiť.

Skvelé je aj priblíženie sa publiku pomocou zaujímavého príbehu. Ja to robím tak, že na príbehy prirodzene využívam situácie, ktoré sa dejú v mojom živote. Alebo niečo, čo sa mi stalo krátko pred prezentáciou. Odporúčam si príbeh pripraviť dopredu. Môže byť Váš, alebo aj príbeh niekoho iného.

B: Príprava samého seba

Venujte svojej príprave dostatok času. Po stránke mentálnej (vizualizovanie skvelého výsledku), ale aj po fyzickej stránke. Rozprúďte si krv v žilách (napr. urobte 10 rýchlych drepov), rozcvičte si jazyk skúšaním jazykolamov a podobne.

Napríklad Anthony Robbins  používa ako jedno z cvičení pred vystúpením skákanie na trampolíne. 🙂


2. Poznaj svoje publikum


Mnoho ľudí prezentuje a nevie vôbec nič o svojom publiku.

Chyba!

Svoje publikum by ste mali poznať. Nehovorím, že máte vedieť číslo ich topánok, či ich životopis.

Ak ale budete vedieť, kto pred Vami sedí, dokážete svoju prezentáciu prispôsobiť. Viete im informácie podať “ich jazykom”. Štýlom, ktorý je účastníkom prirodzený.

Tip: Ak idete prednášať, zistite na akú akciu. Napríklad, či ide o kongres lekárov, finančníkov, mamičky s deťmi a podobne.

Viac sa o publiku viete dozvedieť od organizátora podujatia, od známeho, ktorý sa prednášky zúčastní, z predchádzajúceho ročníka (agenda z podujatia), alebo si urobte pred prezentáciou malý prieskum priamo s účastníkmi (úroveň ich znalostí v danej problematike, krátke rozhovory pred prednáškou a pod.).


3. Daj do toho všetko (energia)


Skapatý pes, či uspávač hadov. Monotónna, nudná, zdĺhavá reč. Taký by rečník naozaj nemal byť. Skvelý rečník sa takýmto zabijákom prezentácie vyhýba oblúkom.

Ak vidíte v publiku znudené tváre, alebo nebodaj že ľudia čučia na hodinky, kedy konečne skončíte…

Urobte to naopak. Pri prezentácii buďte pre vec nadšený. Rozprávajte prirodzene, ale s nadšením. Vtiahnite do toho, čo hovoríte i svoje publikum.

Pýtajte sa ich, zapájajte, prekvapujte ich svojimi otázkami a ak sa dá, buďte aj vtipný, avšak pozor, nie nasilu.

Najlepší rečníci sveta majú niečo spoločné. Využívajú princípy, na ktorých svoj prejav stavajú.

maria2

Práve tie sa učíme na prepracovanom tréningu Majster Pódií.

Mária, som rád, že si sa tréningu zúčastnila. Že si sa odhodlala. Držíme Ti palce. Dotiahni svoje umenie k majstrovstvu!

PS1: Ak Vás článok zaujal, podporte ho lajkom a zdieľaním. Možno pomôže i Vašim známym.

PS2: Ste rovnako nebojácni ako Mária? Išli by ste za svojím snom, ako ona? Alebo sa držíte skôr zabehnutej rutiny?

S úctou k Vašej jedinečnosti

Andy Winson

 

  • Super! Taky mi to vždy dělalo problémy, ale vždycky mi šlo se z toho nějak vykroutit(na střední). Teď chodím na vysokou a za tento semestr máme udělat 4 prezentace. Zpočátku jsem se toho bál, ale teď už ne 🙂 stačí, když mi dají mikrofon, protože nechci křičet…