“Nechajte sa ticho priťahovať tou magickou silou toho, čo naozaj milujete.”

– Rumi

Viete aký je rozdiel medzi zamestnaním alebo prácou a vykonávaním životného povolania? Viete, ako zistiť, čo je vaším životným poslaním?

Mimochodom, ako ste na tom vy? Milujete to čo robíte? Beriete to ako svoje poslanie? Hltáte každým dúškom svojej mysle a tela to, čomu sa denno denne venujete?

Predstavte si teraz, že každý deň vstávate s pocitom radosti do nového dňa. Že práca, ktorú robíte nie je iba rutinnou činnosťou alebo dokonca niečím otravným.

Ak totiž rozumiete rozdielu medzi “vykonávaním práce verzus poslaním”, máte naozaj veľké šťastie. A k tomu vám gratulujem.

Poznám totiž množstvo ľudí, ktorí celý život pracovali a netušili, že venovať sa profesionálne tomu, čo ich baví, napĺňa a v čom vidia zmysel a byť za to dokonca platení sa skutočne dá.

Už len toto uvedomenie je pre naplnenie spokojného života kľúčovým medzníkom.

Po prečítaní tohto článku možno budete na mnohé veci nazerať inak. Prestaňte preto teraz čítať a pripravte si pero a papier. Budete ho pri tomto článku potrebovať. 🙂

Máte? Ak nie, skočte a pripravte si ich. TERAZ.

A pokračujete.

Patrili ste k deťom, ktoré milovali šport? Hudbu? Tanec? Výtvarný krúžok?

Alebo ste zbierali známky? Písali básne? Zaspomínajte si na detské časy.

A urobte tak hneď.

Možno počujete zvuky, ktoré ste počuli pri činnosti, ktorú ste milovali. Možno cítite vôňu vanilky alebo vidíte, ako sa vodové farby rozlievajú po papieri.

Čo vidíte vy?

Ako však čas plynul, bola väčšina z nás tlačená okolím, aby sme sa venovali tomu, čo nám bude v budúcnosti “užitočné”. Čo sa nám “zíde”. Čo nás neskôr môže uživiť. Lebo v živote sú vraj najskôr povinnosti a až potom záľuby a robenie toho, čo nás skutočne baví.

Ako to máte v hlave vy? Pravda alebo mýtus? 🙂

Akoby sa tieto dve veci museli zásadne navzájom vylučovať. Akoby v našom živote musel prísť bod, v ktorom sa veciam, ktoré nás bavia a robia nám radosť, môžeme venovať len okrajovo. Alebo sa ich dokonca vzdať. Nechať ich plávať.

A tak si mnohokrát vyberáme svoje budúce smerovanie a prácu podľa úplne iných kritérií než podľa toho, čo nás – veľmi zjednodušene povedané – baví.

Možno si teraz poviete: Andy, neblázni, koľko ľudí má to šťastie, že robí naozaj to, čo ich baví. Väčšina ľudí jednoducho chodí do práce, ktorá ich uživí, vyberať sa u nás dá dosť ťažko. Možno v Amerike je to iné, ale u nás na Slovensku či v Česku sme radi, že vôbec prácu máme.

Nuž, všetko je len uhol pohľadu.

Poďme si rozobrať trochu bližšie pojem “to čo ma baví”. Nejde tu totiž o to, že existuje nejaká priamka typu: baví ma piecť, stanem sa pekárom. Aj keď, pochopiteľne, ani to sa nevylučuje. 🙂

Aby sme však zistili, čo je naším “povolaním/poslaním”, musíme sa zamyslieť trošku hlbšie. Skúmať svoje hlboké vnútorné motívy.

Ak sa naučíme počúvať svoj vnútorný hlas, zistíme, pri akých činnostiach, situáciách sa cítime pozitívne naladení, motivovaní, naplnení a hlavne šťastní.

Dokonca sa tieto aktivity môžu prelínať. Dopĺňať. A je to tak v poriadku.

Nemusia to byť len veľké, dôležité, vznešené veci, ale aj drobnosti, maličkosti alebo na pohľad veci úplne všedné.

Konkrétny príklad? Tak napríklad, ja som si začal veľmi skoro všímať, že ma baví a napĺňa radosťou, keď môžem komunikovať s ľuďmi.

Až po čase som zistil, že som dokonale šťastný, ak môžem ľuďom dávať rady, ktoré ich posúvajú vpred. Keď ich dokážem motivovať k tomu, aby sa odhodlali urobiť vo svojich životoch zmeny, vďaka ktorým sú šťastnejší.

A následne možnosť vzdelávať iných, zapadlo do seba ako nečakaná mozaika. V kútiku duše som však veril, že nájdem to, čo hľadám. A nemusel som vôbec spočiatku vedieť, že je to práve poslanie pomáhania a vzdelávania.

Komunikácia s inými bola taká moja červená niť, ktorou boli pretkané všetky moje aktivity. Vedel som, že moje poslanie tkvie v komunikácii. Ostatné sa nabaľovalo časom.

Musel som však byť všímavý k svojim pocitom a k tomu, kedy sa cítim dobre a kedy nekomfortne.

Porozmýšľajte teraz či si niečo podobné všimnete aj vo svojich životoch. Možno vám to vyskočí pred očami odrazu, vo veľkom a úplne jasne. A možno to bude poskrývané v rôznych veciach, ktorým sa venujete tak nejako podvedome a radi. Ku ktorým vás to ťahá.

3,2,1. Predstavte si teraz seba dokonale šťastného. Čo robíte? Ako sa pri tom hýbete? Čo vidíte okolo seba? Sú tam aj iní ľudia? Alebo ste v tomto momente sami? Precíťte tento moment.

Poslanie alebo povolanie nemá byť výsledkom nejakej vznešenej myšlienky zachrániť svet alebo robiť niečo “správne”. Je to niečo k čomu ste hlboko a silne priťahovaní. Čo vás hlboko v srdci napĺňa.

Čo by ste robili, takpovediac, aj zadarmo (aj keď pochopiteľne, účty musí platiť každý :))

Tu je pár tipov ako TO, čo chcete skutočne robiť v sebe objaviť

poslanie


1. Všímajte si, čo púta vašu pozornosť


Zamyslite sa nad tým, čo momentálne čítate. Aké knihy máte rozčítané alebo na nočnom stolíku? Keď sa prehrabávate internetom, čo vyhľadávate? Na aké stránky klikáte?

Čo vás napĺňa údivom, vzrušením či zvedavosťou a túžbou vedieť o tom čo najviac? A prečo? Alebo vyhľadávate cielene nejaké televízne programy? Prečo?


 2. Jednoduché cvičenie: Napíšte si to


Vezmite si pero a papier a odpovedzte si na otázky z bodu 1. Práve odpovede na ne môžu byť pre vás veľmi cenné. Potom ako tak urobíte si pod odpovede napíšte 50 vecí, situácií, okolností, kedy sa cítite vnútorne naplnení.

Neprerušujte písanie, neškrtajte, píšte tak, ako vám myšlienky budú prúdiť hlavou. Necenzurujte sa. Nerozmýšľajte nad tým, či je to vhodné, užitočné, reálne. Len píšte.

Možno budete prekvapení, aké emócie to vo vás spustí.


3. Opýtajte sa blízkych


Opýtajte sa svojich rodičov, priateľov, blízkych ľudí, ako vás vidia a kde. Môžu prísť s rôznymi nápadmi a vhľadmi, z ktorých niektoré určite vo vás zažnú plamienok poznania alebo “aha moment”.

Možno viete skvele písať, ale nikdy vám nenapadlo založiť si vlastný blog, vďaka ktorému si budete napĺňať svoje životné poslanie. 🙂


4. Vychádzajte zo svojej podstaty


Pokračujeme v písaní. Zapíšte si teraz na papier vaše životné priority a vlastnosti, ktoré tvoria vašu podstatu. To sú tie, bez ktorých by ste vy neboli vami.

Znova majte na pamäti, že nejde o to, aby ste si vytvárali nejaký obraz vášho ideálneho ja. Vlastností, ktoré si  myslíte, že by ste MALI mať alebo že sú žiadúce.

Aký ste? Prečo vás ľudia majú radi? Viete počúvať? Alebo naopak, ste skvelý komik a zabávač v každej spoločnosti? Aký ste? A v čom sa cítite dobre a vnímajú vás v pozitívnom svetle aj iní?

Buďte k sebe úprimní. Ako tieto vaše danosti uplatňujete v praxi? A uplatňujete ich vôbec?


5. Neplňte sny iným ľuďom


V živote od nás mnoho ľudí všeličo očakáva. Rodičia, nadriadení, priatelia, spolupracovníci. Napĺňať očakávania iných ľudí je však najrýchlejšou cestou k sklamaniu a strate samého seba.

Možno máte rodinu, o ktorú sa musíte/chcete starať a potrebujete pravidelný príjem. Možno ho máte zabezpečený vďaka práci, o ktorej ale viete, že nie je vaším poslaním.

A čo tak začať popri takejto práci postupne svoje radosti a poslanie rozvíjať? Ak radi spievate, tak si začnite spievať. Ak radi maľujete, po večeri keď uložíte deti spať si ešte niečo namaľujte. Alebo ak radi štrikujete, hor sa do toho. Časom možno založíte svoj internetový obchod.

A teraz si úprimne odpovedzte na otázku: KTO alebo ČO vám bráni byť šťastnými a robiť aj keď nie spočiatku na “full time” svoje poslanie? 🙂

Odpoveď poznáte 🙂 Správne, môžete to byť len vy sami.
PS1: Ak tento článok môže pomôcť aj vašim blízkym, podporte ho lajkom a podeľte sa oň zdieľaním.

PS2: Potešia ma aj vaše komentáre o tom ako vnímate poslanie vy.

 

S úctou k Vašej jedinečnosti

Andy Winson

 

1 komentár

  1. Volám sa Rena, mám 41 rokov, 2 nádherné deti a v neposlednom rade som šťastne rozvedená 🙂 V článku ktorý uvádzate som našla seba, svoj sen, svoje naplnenie. Neskutočne ma napĺňa sa vzdelávať v oblasti medziľudských vzťahov, kedysi zahrabaná v knihách, dnes je mojím učiteľom život. Pozorujem ľudí stále. Dáva to mne a myslím si aj mojím blízkym dosť veľa. Odzrkadľuje sa to na mojich vzťahoch. V živote veci prijímam a zároveň púšťam, to je zlaté pravidlo šťastného a pokojného života. Chýba mi však ku šťastiu jedna vec a tou je prekonať strach a nájsť spôsob, ako zároveň aj vyžiť v prípade, že by som robila skutočne len to čo ma baví – a to je rozprávať sa s ľuďmi, môcť im odľahčiť cestu životom slovom, emóciou, proste vytrhnúť ich z ich letargie a prinavrátiť im ich život. Problém je že nie som karierista, ani podnikateľ, ani tvrdý obchodník. Vždy som bola len radový zamestnanec, čiže moje príjmi boli vždy v úrovni tak akurát. A čo teraz? 🙂

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Please enter your comment!
Please enter your name here