“A potom si vzal rytier princeznú za ženu a žili šťastne, až kým nepomreli.”

Veta, ktorou sa kŕmia celé generácie detí. A tak následne akosi vyrastáme s pocitom, že k tomu, aby sme žili šťastne až do smrti nám stačí nájsť tú “svoju pravú polovičku”.

A keď takú/takého nájdeme, bude to ten najúžasnejší, vysnívaný vzťah. Veď sme si boli predsa súdení!  Žijeme s tým “pravým”/”pravou”. To stačí. Takže budeme šťastní tak nejako automaticky. Pôjde to samé od seba.

Predstava krásna, aj keď trošku odtrhnutá od reality, však? 🙂

A následne príde nevyhnutné: sem tam hádka, nezhoda, niečo nevyšlo tak, ako sme si predstavovali, ani ten zázračný pocit zamilovanosti už nie je taký, ako býval. Začneme pochybovať: Asi to nebola tá pravá/ ten pravý, asi ma dosť nemiluje, veď inak by sa toto nestalo. Končíme. Stretnem niekoho nového.

Ten pravý/á na mňa ešte len čaká.  Alebo naopak, sme odhodlaní vydržať, bojovať a zotrvávať v nefunkčných, deštruktívnych vzťahoch dúfajúc, že sa to otočí a zlepší. Len čo prejde to zlé obdobie v práci, len čo sa vyrieši bývanie, len čo sa nám podarí mať dieťa. Žijeme v slepej viere, že príde to “niečo”, čo spôsobí vytúženú zmenu.

Práve partnerské vzťahy sú popretkávané mnohými klišé vyjadreniami: Kto nežiarli nemiluje. Hádky sú korením vzťahu. Protiklady sa priťahujú. Muž je hlavou rodiny a žena je krkom, ktorá hlavou krúti. A množstvo ďalších výrokov. Určite poznáte aj ďalšie. Popremýšľajte.

Čo teda drží pokope páry, ktoré si spolu prežili už aj nejaký ten čas a stále pôsobia spokojne? Môžu mať tridsať alebo sedemdesiat, žiť v prepychu alebo skromnejšie, byť rovesníci alebo mať medzi sebou aj väčší vekový rozdiel.

Šťastný pár spoznáte. Ide z neho to nedefinovateľné “niečo”. Pohoda, súlad. Možno ste nad tým premýšľali už aj Vy. Možno ste si kládli otázky: “Aké tajomstvo majú tí, ktorým to dlhodobo klape? Existuje niečo, čo by mal mať každý vzťah?”

Je to na prvý pohľad jednoduché, ale prvé a základné pravidlo je, nikdy nebrať partnera ako samozrejmosť. A ani fungujúci vzťah. Tak ako záhrada, o ktorú sa nikto nestará spustne a zdivie, zarastie burinou.  Tak je to aj so vzťahom. Nestaráte sa, upadne.

 

BLOGER ROKA

 

V nasledujúcich riadkoch si prečítate pár tipov na prísady, ktoré by mali byť súčasťou zdravého vzťahu, ktorý má nádej prežiť nejaký ten “piatok”.


1. Dôvera


Bez dôvery to môžete rovno zabaliť. Čokoľvek sa stane, malo by byť samozrejmé môcť a vedieť sa o tom porozprávať. Bez strachu z reakcie partnera. “Pozerá po tej umelej bábike, že mu idú oči vypadnúť, určite sa mu už nepáčim.” “….ten jej nový kolega z práce, bohvie či tam s ním celé dni neflirtuje, radšej by som ju mal častejšie kontrolovať na telefóne, nech viem, čo sa tam deje.”

O tomto radšej partnerovi ani nepoviem, len by sa naštval. Určite s ním nemôžem poslať deti stanovať, veď by sa o ne nevedel postarať. Sú dokonca prípady, že muž zatajil manželke, že prišiel o prácu a dobrého pol roka predstieral, že tam ráno odchádza a podvečer sa vracia.

Nedostatok dôvery vie vzťah poriadne naštrbiť. Dôvera je základom každého partnerského vzťahu. Ani Vám by sa nepáčilo, keby Vám partner takticky to či ono zatajoval, nepovedal celú pravdu alebo veci trošičku prikrášlil. O tom, ako sa vyhnúť nevere sa sa dočítate TU.


2. Úcta


Dnes sa často stretávam s tým, že ľudia “úprimnú a otvorenú” komunikáciu spájajú s naozaj nevyberaným správaním a slovami. Omyl. Vulgarizmus zostane vždy len vulgarizmom a nie prejavom otvorenej komunikácie. Slová dokážu zraniť rovnako ako facka.

Preto si aj pri hádkach dávajme  pozor na to, čo vypustíme z úst. Akými slovami počastujeme milovaného človeka. Čo raz vypovieme, to sa už nedá vziať späť. Pamätajte na to.

Ak riešite konfliktnú situáciu, pozrite sa na ňu aj zo strany svojho partnera. Snažte sa vžiť do jeho kože. A následne sa na to pozrite zo svojho uhla pohľadu. A do tretice si predstavte, že sa na to pozeráte ako nezávislá osoba.

Neprikláňajte sa k žiadnej zo strán. Buďte nestranný/á. Pozíciu “troch osôb” využívam aj ja a funguje skvele pri riešení výziev. A to nie len v partnerstve, ale aj v práci.

“A čo ak si ma partner tak celkovo neváži? Čo ak ma ponižuje? Kvôli môjmu výzoru, váhe, názorom. Čo potom?” Odpoveď je jasná: Z takéhoto vzťahu radšej vycúvajte. Po zemeguli chodia ďalší, ktorí Vám dajú úctu, rešpekt a budú za Vašu prítomnosť vďační.

Ako sa hovorí: “Pro jedno kvítí, slunce nesvítí.” O tom, kedy vzťah nemá zmysel som písal nedávno aj v tomto článku.


3. Kvalitne strávený spoločný čas


S partnerom by ste mali mať niečo spoločné. Nejaký koníček, aktivitu. Počas spoločných aktivít si vytvárame puto, spomienky a zároveň chuť na ďalšie spoločné zážitky. Ale pozor – hovoríme tu o kvalitne strávenom spoločnom čase, nie každovečerné pozeranie televízie alebo sedenie pri sebe s telefónmi v ruke vypisujúc s inými ľuďmi na messengeri.

Aktivity si môžete prispôsobiť tomu, čo vás oboch baví. Či už je to splavovanie rieky alebo spoločná návšteva divadla, koncertu, prechádzka so psom, guľovanie v snehu, cestovanie, rybárčenie, záhradníčenie alebo čokoľvek iné.

Fantázii sa medze nekladú. Spomeňte si, čo vás spájalo napríklad v začiatkoch vzťahu a rozvíjajte to.


4. Priestor na vlastné aktivity


Beautiful hipster couple making selfie photo on a background of the city on summer day

Kvalita vzťahu sa nemeria tým, že spolu pár trávi každú voľnú chvíľu. To je skôr zaručený recept ako si vzájomne vydýchať vzduch a privodiť si parádnu “ponorku”. Pre každého je dôležitý aj čas, ktorý strávi tým, že sa venuje koníčkom, ktoré sú len jeho.

To ak sem tam strávite čas s kamarátkami alebo on so svojimi kamarátmi tiež prispieva k utuženiu Vášho spoločného vzťahu. Dá Vám možnosť trošku si chýbať a tešiť sa na seba, porozprávať sa o tom, čo ste zažili, keď ste neboli spolu.

Samozrejme, ak Váš partner vždy po práci vysedáva dlho do noci v krčme alebo Vy na kávičkách s kamarátkami, radšej ako by ste trávili čas spolu, niečo nie je s “kostolným poriadkom” a vzťah môže začať upadať.

Svoj osobný priestor však potrebuje každý. Na to vždy pamätajte.


5. Nesnažte sa partnera/ku meniť, ale nechajte mu/jej priestor rásť


Ako sa hovorí :”Každý muž dúfa, že sa po svadbe jeho žena nezmení. Každá žena dúfa, že sa muž po svadbe zmení. Obaja sa mýlia.” Pritom oboje je pravda. 🙂

Veď vekom, životnými situáciami sa meníme, rastieme, vyvíjame sa. A to bez ohľadu na to, či sme v chomúte alebo nie.

Základné črty a charakterové vlastnosti každého z nás však zostávajú. Vstupovať do vzťahu s očakávaním, že sa niečo zmení “po svadbe” alebo “keď prídu deti” je nielen naivné, ale predovšetkým nezodpovedné.

Ak je niekto introvert a najradšej relaxuje pri meditácii, nespravíte z neho kráľa spoločnosti ani keď sa na hlavu postavíte. Rovnako by sme sa však nemali cítiť ohrození, keď partner/ka príde s tým, že chce skúsiť niečo nové: zapísať sa na kurz cudzieho jazyka, športu, atď.

Práve tu je na mieste veľmi dôležitá súčasť každého zdravého vzťahu: PODPORA a záujem o partnera. Dajte mu/jej pocit, že má v partnerskom vzťahu ďalej možnosť rozvíjať sa podľa svojho rozhodnutia. Buďte si nielen partnermi, ale jeden druhému fanúšikmi. Podporujte sny toho druhého. Potom to môže  klapať skvele.


6. Realistické očakávania


Vraciam sa k úvodu tohto blogu o “žili šťastne až kým nepomreli”. Kto očakáva, že dlhodobý vzťah alebo manželstvo bude bez výziev, prekážok a prebehne to celé hladko, pretože len vtedy je to šťastný vzťah, bude sklamaný. Nebude to tak.

Pretože život prináša všeličo. Šťastné aj smutné okamihy, veľké vzostupy aj pády, výhry aj sklamania.

Ale mám pre Vás skvelú správu priatelia : šťastie je vecou rozhodnutia a vnútorného nastavenia.

Prečo časom u partnera už nevnímame to, čo sa nám na ňom kedysi páčilo a obdivovali sme? Prečo si začneme všímať skôr jeho/jej nedostatky a prešľapy?

Robte to opačne. Pretože to na čo sa sústredíme, to sa znásobuje. Ak sa naučíte aj vo svojom partnerskom vzťahu vidieť prevažne to pozitívne, hrať ako jeden tím a byť si zároveň najlepšími priateľmi, máte naozaj veľkú šancu zostarnúť spolu. Tak má prvotná zamilovanosť šancu prerásť do naozajstnej hlbokej lásky.


7. Komunikácia


Mám známu. Vysokoškolsky vzdelanú tridsiatničku. Pracuje na vysokej pozícii v medzinárodnej firme. Nedávno na margo svojho priateľa s ozajstnou bolesťou v očiach poznamenala: “Ale ak ma naozaj miluje, tak predsa musí vycítiť, čo mi vadí alebo po čom túžim.”

Nuž priatelia, kameň úrazu a príčina hádok v toľkých vzťahoch. Prezradím Vám tajomstvo: ani najväčšia láska Vás nenaučí čítať partnerove myšlienky. Áno, pozorný partner vycíti, že je jeho polovička mrzutá, nesvoja, smutná alebo rozladená.

Ale príčinu poznať nemusí. Rovnako ho/ju nemusí automaticky napadnúť, že práve teraz by ste mali chuť na šálku čaju. Rovnako je to aj s vážnejšími témami.

A preto: Vyjadrujte si navzájom svoje pocity, želania, trápenia alebo predstavy o živote. A následne POČÚVAJTE. Sústredene, pozorne, vnímavo. A až potom reagujte. Ak sa chcete dozvedieť viac o vhodnej komunikácii čítajte aj tento článok.

Tak ako potrebuje mať partner/ka pocit istoty a harmónie, potrebuje aj ŠTIPKU KORENIA. Takže posledná a veľmi dôležitá rada: Svoj vzťah “koreňte”. Prekvapujte svoju polovičku. Spestrenia, záujem prichádzať s novými nápadmi (romantická večera, drobné pozornosti, prejavovanie túžby po tom druhom, atď.).

A na záver by som dodal, že tak, ako  treba aktívne pracovať na každom cieli a do každého úspechu investovať čas a energiu, tak isto treba pracovať aj na vzťahu.

Má Váš vzťah črty z článku? Ktoré iné alebo ďalšie považujete za podstatné v zdravom vzťahu Vy?

Ak si myslíte, že článok môže pomôcť aj Vašim blízkym, podporte ho lajkom a zdieľaním.



PS:
A je tu súťaž “Bloger roka 2015”! Budem rád, ak vďaka takémuto oceneniu budem môcť pomáhať ešte väčšiemu počtu ľudí v ich rozvoji a raste.

Bez Vás to ale nedokážem! 🙂 Ak sa Vám moje blogy páčia, hlasujte pre mňa TU >>>

BLOGER ROKA

 

S úctou k Vašej jedinečnosti

Andy Winson