Ako už viete priatelia, kvalita nášho života záleží vo veľkej miere práve na tom, ako komunikujeme. Či už so sebou alebo s naším okolím. A práve tu mnohí ľudia narážajú na kameň úrazu.

Je to preto, že naša komunikácia nie je len o slovách. Je aj o reči nášho tela. Väčšinu informácií, ktoré si totiž v komunikácii vymieňame idú inými kanálmi, než sú slová.

Albert Merhabian, emeritný profesor psychológie University of California dlhodobo pracoval na výskumoch, počas ktorých zisťoval čo zaberá, aby sme vzbudili sympatie u iných ľudí.

Experimentálne bolo dokázané, že len 7% komunikácie medzi ľuďmi sa odohráva pomocou slov (obsahu). O čosi viac, až 38% komunikácie sprostredkováva intonácia hlasu a 55% komunikácie, teda najväčšia časť, je sprostredkovaná rečou tela (státie, gestikulácia, výraz tváre, mimika, dýchanie).

Neverbálna komunikácia nám teda dokáže prezradiť omnoho viac, ako samotné slová. Reč nášho tela totiž stimulujú  práve naše vnútorné emócie. A tie neklamú. Čím silnejšie emócie prežívame, tým viac sa prejavia aj v reči nášho tela.

Už aj obyčajné podanie ruky nám dokáže prezradiť o človeku a o tom ako sa v danom momente cíti omnoho viac, ako napríklad jej/ jeho slovný pozdrav.

Uveďme si to na banálnom prípade: ak vám niekto podá pred obchodným jednaním spotenú studenú ruku štýlom “mŕtva ryba”, klopí zrak, je zhrbený a jeho pozdrav je skôr tichý, či neistý, pravdepodobne sa necíti vo svojej koži. Nemusí si byť tak vedomý svojej hodnoty, alebo kvality produktu, či služby ktoré vám bude chcieť ponúknuť.

Naopak, ak vám niekto podá ruku pevným stiskom, pozerá sa vám do očí, hľadí vzpriamene, môže sa na vás aj usmiať… pravdepodobne sa cíti sebavedome a berie vás ako seberovného komunikačného partnera.

Pamätajte: Slová pôsobia na vedomú časť našej mysle. Reč tela však pôsobí na naše podvedomie.

kľúče


ZÁKLADOM JE UVEDOMENIE


Ak sa chceme posunúť vpred a mať reálne výsledky, mali by ste si začať viac uvedomovať spôsob akým komunikujeme. A – čo je v tomto prípade kľúčové: Zároveň mať  proces komunikácie pod kontrolou. V akejkoľvek situácii je totiž len na nás samotných ako sa zachováme a zareagujeme. Žiadna situácia nemá na nás negatívny vplyv, kým jej to sami nedovolíme.

Nami vyslovené slová neznamenajú nič, ak nie sú v súlade s tým čo cítime. Ak naša reč tela vypovedá o niečom inom ako slová, ktoré nám vychádzajú z úst – komunikácia nebude úspešná.

Ak nemáme v súlade verbálne a neverbálne prejavy, môžeme na druhého pôsobiť zmätočne. A nemusí uveriť tomu, čo hovoríme. Nebude vedieť, prečo to tak je a prečo sa mu to, čo mu hovoríme nezdá. Avšak realita je taká, že nás prezradí práve reč nášho tela.

Predstavte si teraz, že vám poviem slovko “ÁNO”, ale krútim hlavou zo strany na stranu ako gesto “NIE”. Však je to čudné? 🙂 A presne takto to funguje ak nemáme súlad medzi tým čo hovoríme a tým, čomu veríme, čo cítime.

Z tohto dôvodu je také dôležité nielen počúvať slová toho druhého, ale sledovať aj jeho/jej reč tela.


3 KĽÚČE K ÚSPEŠNEJ KOMUNIKÁCII


1. Maj cieľ komunikácie


Vždy je potrebné stanoviť si cieľ komunikácie. Ak vidíte, že sa od vášho cieľa odkláňate, jednoducho smerujte svojho komunikačného partnera naspäť k téme.

Pamätajte: ak nemáte jasne určený cieľ za ktorým kráčate (nevynímajúc v bežnej komunikácii o to však viac pri obchodných rokovaniach), ľahko vás druhá strana vyvedie z miery.

Príklad: Ak máte mať v práci poradu alebo vás čaká obchodné rokovanie, konkretizujte si body, ktoré chcete prebrať. Pripravte sa na ne. Argumentačne.

Vaším cieľom má byť to, že pri predaji vášho produktu či služby ponúknete klientovi riešenia. Že poukážete jasne na to, prečo by si ho mal kúpiť/ a práve od vás. Inak sa môžete dopracovať k tomu, že prerozprávate spolu dve hodiny a k výsledku sa ani nedostanete. Jednoducho zabijete 2 hodiny neefektívne.

Mať cieľ v komunikácii sa dá natrénovať. Skúšajte si to v bežných situáciách.

Komunikačný proces ovládate totiž vy. Ak sa už aj vám stalo, že ste niečo v rozhovore dosiahli a ani neviete ako… Mohlo to byť šťastie či náhoda. Alebo ich súhra… Práve tu je ale dôležité si odsledovať, čo vám pri rozhovore zafungovalo a na tom stavať aj nabudúce.

Pozorujte toho druhého. Ako sa pri rozhovore s vami tvári. Čo hovorí, akým štýlom to hovorí… Kedy sa usmial, kedy sa zamračil. Následne zistíte, čo sa mu páči a čomu sa naopak máte v komunikácii či presvedčovacom procese vyhýbať. Aj vďaka tomu budujete úspešnú komunikačnú stratégiu.


2. Buď vnímavý/á


Pri komunikácii je dôležité vedieť sa pozrieť na veci aj očami toho druhého. Vysvetliť mu/jej a zodpovedať otázku „čo z toho bude mať“.


3. Pružne reaguj


kľúč

Za každým správaním a slovami toho druhého je nejaká emócia, vnútorné prežívanie (pocit strachu a pod.).

Predstavme si to na príklade. Rodič povie dieťaťu: “Uprac si hračky.” Dieťa odpovie” “Dobre, ale keď sa dohrám hru na počítači.”

Rodič by následne mohol reagovať otázkou: “ Kedy to bude konkrétne? O 15 minút? O 20? A ohlásim ťa po 15 minútach ja, alebo si čas odsleduješ sám?”.

Aj toto je pružný spôsob reakcie na spätnú väzbu. Ak sa komunikácia nevyvíja smerom, ktorým by ste si želali hľadajte spôsoby ako obe strany dosiahnú takzvaný stav WIN-WIN (výhra-výhra=kompromis).


KRÁTKE VETY NA ZAMYSLENIE


Kto sa pýta a kladie otázky, riadi komunikáciu.

Mlčať je zlato. Počúvaním sa človek dozvie viac, ako keď len rozpráva.

Aj nečinnosť prinesie výsledok: otázka znie, či chcený alebo nechcený.


3 ZÁKLADNÉ JAZYKY KOMUNIKÁCIE


Každý z nás vidí a prežíva veci inak. Akoby vnímal svet cez iný filter.

Niekto potrebuje veci počuť, iný vidieť a ďalší cítiť. Sme jedineční a každému je bližšie niečo iné.

Ak si začneme všímať akým spôsobom hovorí ten druhý, môžeme prísť na to že spadá do jednej z troch skupín. Vďaka tomu viete svoj proťajšok lepšie pochopiť a komunikačne sa mu/jej priblížiť. Teraz si ich v skratke popíšeme.

Predstavte si, že pri sebe stoja traja ľudia a majú vám odpovedať na otázku, v akej sú miestnosti. Stoja síce na rovnakom mieste, ale ich popisy môžu byť celkom odlišné.


VIZUÁL


Popisuje to, čo vidí. Rozmýšľa a vyjadruje sa cez obrazy. Používa prídavné mená. Popisuje skôr farby, tvary.

Jeho odpoveď môže znieť: “Vidím tu stoličky, vzadu je stôl ružovej farby a sú tu aj tmavomodré záclony.”

Používa vety ako: Vidím to čierne na bielom. Chcem sa s vami na to pozrieť. Vykreslil som vám to jasne? Nemám ani tieň pochybností o tom, že je to pravda. Zdá sa mi to dosť zahmlené. Život je ako jasný lúč svetla.

Vizuál sa rád učí z tabuliek či grafov, ktoré vidí pred sebou a vie ich vnímať očami.


AUDITÍV


Využíva najmä sluchové vnemy.

V miestnosti napríklad môže popísať hučanie klimatizácie alebo že občas v nej počul zapískať mikrofón, ak ste napríklad na konferencii. Pritom vizuálovi by to v prvom momente popisu ani nemuselo napadnúť.

Vo svojich slovách často používa frázy ako: Počúvam vás. Chcem vám niečo nahlas povedať. Znie vám to zrozumiteľne? Táto informácia svojou pravdou rezonuje v ušiach. Brnkol si na správnu strunu. Z dovolenky si spomínam napríklad na šum mora a škrekot čajok.


KINESTETIK


Veci preciťuje. Situácie popisuje hlavne cez pocity. Používa slovné spojenia ako: Ja to cítim takto. Bolo to drsné. Cítil som sa tak úžasne. Nemám z toho dobrý pocit. Vnímam vás.

Z konverzácie s inými si kinestetik odnáša nielen obsah, ale sústredí sa aj na pocity. Rád sa objíma. Nemá problém sa dotknúť iného človeka. Skôr naopak, robí to rád.

Mnohí z nás sú kombináciou týchto troch typov. Avšak jeden spôsob vnímania môže prevyšovať tie ostatné. To ako spracovávame informácie okolo nás sa odráža v našom štýle reči, ale aj v tom akým spôsobom si situácie či veci ukladáme do pamäte.

Úloha pre vás: Vyberte si troch ľudí z vášho okolia a sledujte spôsob, akým komunikujú a vnímajú veci a situácie okolo seba.

Pamätajte, chce to prax, prax, prax. Výsledky však stoja za to. Ak budete vedieť akým “jazykom” hovoria, budete vedieť zvoliť s nimi aj vhodnú komunikačnú stratégiu.


KAM PATRÍM JA?


kľúč

Ak chcete prísť na to, ku ktorej skupine má váš komunikačný partner najbližšie a na základe toho mu/jej prispôsobiť svoj spôsob reči, položte mu/jej dve otázky a všímajte si odpovede.


1. Ako konkrétne si predstavuješ …..(náš spoločný byt, dovolenku….)? Čo máš rád/a?

2. Čo konkrétne by som mal spraviť, aby to bolo lepšie?


Potom si všímajte, či veci popisuje cez pocity, sluchové vnemy alebo obrazy. Ak v následnej komunikácii budete využívať slová z rovnakej kategórie (pocitové, vizuálne..), bude mať pocit, že ste “na rovnakej lodi”. Tým pádom sa medzi vami vytvorí súlad.

Ak pridáte aj správny spôsob zrkadlenia, komunikácia naberie úplne iný rozmer. O čom je zrkadlenie a ako funguje? To sa dozviete už v inom blogovom článku 🙂

 

PS1: Ste vizuál? Auditív? Kinestetik? Podeľte sa o svoje AHA momenty a vhľady z článku v komentároch.

 

S úctou k Vašej jedinečnosti

Andy Winson

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Please enter your comment!
Please enter your name here