Naozaj Walt Disney nemal talent a chýbala mu kreativita?

Ak by to bola naozaj pravda, to znamená, že technika, ktorú používal pri tvorbe svojich populárnych rozprávok je ešte účinnejšia ako sme si mysleli.

Spôsob, akým kreoval svoje projekty fascinovalo a dodnes fascinuje vedcov a odborníkov z oblasti psychológie.

V súčasnosti ho používa množstvo ľudí po celom svete na realizáciu svojich najtajnejších snov.

Umožňuje im maximálne popustiť uzdu svojej fantázii a pustiť sa do cieľov, ktoré sa môžu zdať na prvý pohľad nereálne.

Veď aj Disneyho rozprávkové postavičky sú dôkazom bezhraničnej fantázie.

Svetlo sveta by však neuzreli, keby sa na svoju tvorbu nepozrel realisticky a zároveň aj kriticky, a tým umožnil, aby jeho filmy mohli byť vyrobené a s nadšením prijaté divákmi po celom svete.

Technika Walta Disneyho vám umožní akýkoľvek plán či projekt, ktorý vám už dlho leží v zásuvke premeniť na realitu. Dokážete nájsť zdroje a stratégiu, ako to dosiahnuť a za krátky čas si urobiť jasno, čo urobiť ako prvé a do čoho sa radšej ani nepúšťať.

Stratégia patrí medzi jednu z najobľúbenejších techník všetkých tých, ktorí objavili silu neuro-lingvistického programovania.

Ak vás zaujímajú ďalšie spôsoby a postupy, ako pomocou NLP dosahovať svoje ciele rýchlejšie a efektívnejšie, sledujte ZDARMA špeciálne online vysielanie.

Predstavíme si zaujímavosti z NLP, vyskúšate si ďalšie účinné techniky a tiež spoznáte ľudí, ktorým sa vďaka NLP podarilo ustreliť svoje výsledky do výšin a zaznamenať obrovskú zmenu vo svojom živote.

Kliknite na odkaz a rezervujete si čo najskôr svoje miesto na webinári.

Textový prepis:

On nebol len ten snílek, ale on si aj uvedomoval, že bez realizácie sa nič neudeje a on sa potom pozrel na ten svoj plán realisticky.

Začal zvažovať peniaze, čas, zdroje, zhromáždil všetky potrebné informácie o tom projekte.

Jednoducho si chcel byť istý, že ten film má predpoklad, že bude úspešne nie len vyrobený, ale že bude mať aj ten film úspech, aby ten sen sa dokázal stať reálnou skutočnosťou a bol úspešným projektom, nie niečím, čo skrachuje.

No a on, keď tento film, tu víziu, vytvoril a prebral si tú realizáciu, že ako to celé bude realisticky prebiehať, tak potom urobil tretí krok, tretí krok bol, že sa na to pozrel očami takého kritického diváka.

Čo si ten divák o tom pomyslí? Ako ten divák bude reagovať?

Už nebol taký zasnívaný.

On sa pozrel na to ako kritický divák, možno zaujal aj tú polohu takého kritika, takého hodnotiteľa.

A on nehodnotil to, že ten projekt je zlý, alebo že ľudia, ktorí to robia, sú zlí, ale hodnotil ten projekt ako celok, určitým spôsobom hodnotil ten plán a nie tých svojich animátorov, ani ten svoj tím, ale pozrel sa na to takým tým kritickým okom toho svojho diváka a pýtal sa sám seba:

,,Je to zaujímavé? Je to zábavné? Je to obsahovo hodnotné?“

A kládol si takéto otázky, ktoré mu dávali okamžite spätnú väzbu a nepozeral som na to že:

,,To je moje dielo…“

Ale dokázal sa na to pozrieť úplne ako keby z tretej osoby, tej nezainteresovanej, práve tej, ktorej sa to vôbec netýka, ktorá vôbec nevie, koľko úsilia, energie, snahy, ako sa povie, že tvorivých nocí musel do toho dať.

Tú osobu to nezaujíma, ale tá osoba vidí len ten koncový výsledok a dokázal sa na to pozrieť takými očami toho hodnotiteľa.

Ak by sme si to mali zhrnúť, tak Disney používal tri rôzne prístupy.

Prvý prístup bol prístup takzvaného snílka.

Druhý prístup bol prístup realizátora.

A ten tretí prístup bol prístup kritika.

Jeho vlastný tím, jeho spolupracovníci, vedeli dokonca, že v týchto troch prístupoch oni fungujú, on pracuje, lenže nikdy nevedeli, ktorý práve Walt Disney bude zastupovať, do ktorej role sa on postaví.

To bola práve obrovská výhoda, pretože dokázal v tých stretnutiach vytvárať rovnováhu a ten prístup, ktorý napríklad, keď mal stretnutie s animátormi, čo sú vyslovene vykonávateľia toho zadania, tak oni nejakým spôsobom len vykonávajú a oni nevedeli trebars si vysnívať celú túto rozprávku, alebo nevideli tam to, čo môže byť úskalie.

A on dokázal práve sa hýbať v týchto troch pozíciách a dávať okamžitú spätnú väzbu a takýmto spôsobom vytvárať harmóniu.

A keď si to zoberieme, niekde tu sa nachádza ten samotný projekt.

Projekt, do ktorého sa oni išli pustiť, čiže nejaká rozprávka, alebo možno to mohol byť ten zábavný park.

Tu bol ten projekt, ktorého sa to celé týkalo.

A teraz, čo sa vlastne odohrávalo a ako to teda celé prebiehalo?

Ten samotný snílko, ktorý to sníval, tak vysníval tú víziu.

A ono to je známe, alebo ak by sme to mohli dať do nejakého slova, tak to je to, čo chcem.

To chcem, to je moja vízia, to je môj sen, možno ešte vôbec netuším ako, ale chcem to.

Potom už ten realizátor, to bola tá celá organizácia.

To, ako to zrealizujeme, ako to urobíme a tam je práve tá otázka:

No tak ako to zrealizujeme? Ako to celé urobíme?

No a samotný kritik, alebo ten hodnotiteľ, ten už hodnotil, aké to môže mať riziká, aké to môže priniesť následky, zlyhania.

Ten kritik určitým spôsobom prináša zmeny.

On je ten, ktorý aj dokonca musí predpokladať, že:

Okej a čo keď o dva mesiace sa udeje toto a toto?

Ako to realizátor zrealizuje?

Čiže on mal za úlohu určitým spôsobom tvoriť zmeny, prípadne mať odvahu dať takú tú objektívnu spätnú väzbu.

Nielen, že povedať, že:

,,Á, vy ste to celé zbabrali, je to úplne o ničom a nič z toho nebude.“

Čiže poďme sa trošku na to pozrieť z bežného života.

Vymyslite si nejaký projekt a je jedno, čo to je, môže to byť v súkromí, v biznise, prerábka bytu a možno aj dovolenka, že sa neviete zhodnúť niekde na dovolenku a prípadne, ak viete si predstaviť ten požadovaný výsledok toho projektu, ako by to malo celé byť realizované, takže skúste nad tým zamýšlať sa a neriešte teraz, že ako to bude namáhavé, alebo čo všetko, aké všetko úsilie to bude stáť, pretože natomto to u mnohých ľudí stroskotá.

Príde niekto z partnerov domov a povie:

,,Toto by sme mohli urobiť.“

Alebo partner v biznise:

,,Á, takýto projekt by sme mohli spraviť, toto by sme mohli urobiť.“

A potom to, čo sa udeje, že ten druhý:

,,Ale tam sú takéto problémy a to sa nebude dať.“

Ani si ho poriadne nevypočuje a hneď sa stavia trebárs do tej role toho hodnotiteľa, alebo kritika, alebo toho realizátora a už tam dochádza ku konfliktu a už to je akokeby nečisté a tým pádom, nie je tam priestor na to, aby to niekedy rozkvitlo, aby som to vlastne stalo aj v konečnom dôsledku skutočnosťou.

Čiže ešte nepremýšľať o tom, ako sa to bude realizovať, aké sú tam riziká a vôbec sa nad tým nejakým spôsobom z tohto pohľadu nezamýšľať.

A teraz vám vysvetlím princíp.

Ten princíp je, aby ste si niekde v miestnosti, na zemi, vytvorili tri miesta.

Kľudne si zoberiete nejaké takéto lístočky a dajte si, napíšte kľudne na jedného – snílko, na druhého napíšete – realizátor, na tretieho – kritik, alebo hodnotiteľ a rozmiestnite ich v priestore a v tom priestore to je, že tomu nechávate tu čistotu, že vtedy ste len tou, určitým spôsobom tou pozíciou.

Dokonca Walt Disney to robil tak, je o ňom známe, že mali miestnosti, kde jedna miestnosť bola čisto miestnosť snívajúca.

Hovorí sa, že tam mali gauče, lehátka, tam mohli ležať, snívať, že to bolo všetko možné.

Tam bolo všetko dovolené.

Potom mali miestnosť realizátorov, kde už boli celé oddelenia tých animátorov s pracovnými doskami a proste realizovali.

A potom bola ďalšia miestnosť, to bola tretia miestnosť, kde to hodnotili celé.

Kde mali po stenách štatistiky, kde dávali si spätnú väzbu, kde proste hodnotili tie jednotlivé projekty a ja som si pripravil pre vás takých pár obrázkov.

Toto by ste čo považovali? Je to snílek, alebo je to nejaký ten hodnotiteľ?

Pozrime sa na druhú z fotografií. Toto bude snílek, realizátor, alebo ten hodnotiteľ?

Asi skôr ten realizátor, že už dáva tam tú konkrétnu realizáciu tej jeho vízie.

A tento? Je to skôr snílek, ktorý teraz sníva?

Alebo skôr to nejakým spôsobom hodnotí a dáva nejakú spätnú väzbu?

Čiže takýmto spôsobom to vieme aj vyjadriť a len na tú predstavu, že čo asi to mohlo byť, alebo kto asi to mohol byť?

Čiže, v podstate, keď si ten snílko, tak si určitým spôsobom vysnívaš tú celú situáciu.

Tam snívaš.

Tam vôbec nerozmýšlaš nad tým, aké tam môžu byť problémy a vstúpiš do toho priestoru.

Môžeš sa kľudne tam rozvaliť a snívať, je dovolené čokoľvek.

Je dobré, keď napríklad ti to niekto zapisuje, alebo si to nahrávaš na nejaké audio a toto tam všetko snívaš.

Čiže si absolútne tvorivý, neexistuje tam nemožné, ako sa povie, že vesmír je plný možností a ty si toto určitým spôsobom vytvoríš, dáš si ten priestor snívať.

No a potom, čo je dôležité, keď dosnívaš, tak určitým spôsobom sa nejako rozptýl.

Zmeň svoje myšlienky, možno sa choď napiť vody, povedz si svoje telefónne číslo odzadu, zmeň svoju myseľ.

Ako sa povie, že vráť sa do reálu. Potom je druhá vec, ktorú je potrebné urobiť je, že sa staneš tým realizátorom.

Vstúpiš akokeby do tej pozície, reálne fyzicky sa tam premiestniš.

Nielen, že si to kreslíš niekde na stole, ty zmeň aj miesto, zmeň polohu, zrazu už nebudeš sedieť takto, ale sa napríklad nakloníš dopredu, kľudne si môžeš aj sadnúť a byť vyslovene taký, keď niečo realizuješ, keď si do niečoho stopercentne fokusovaný, tak dokonca si môžeš spomenúť, že kedy si bol taký, keď ti išlo niečo od ruky, kedy si bol realistický a kedy ti to fungovalo, aj keď to bolo niečo zložité.

Ako si to dokázal realizovať?

Že si dokázal nejaký projekt konkrétne na ňom robiť?

Možno niekto, vymyslím si niečo, pribíjal klince, prípadne niečo pilníkoval, alebo niečo maľoval, alebo nejaký projekt chystal, čiže bol takým realizátorom a daj sa do tej pozície, vstúp a teraz začni fungovať.

Akým spôsobom to, čo snílko vysvníval viem zrealizovať?

A už si ideš písať:

Áno, budem potrebovať toto, toto a toto.

Nehovorím si ani tak, že či to ide, alebo nie. Tam je tá otázka ako.

Potreboval by som na to toľko peňazí, toto by som mal uskutočniť, s týmto by som sa mal zoznámiť, toto by som mal zohnať, ale keď to neviem sám, kto by to vedel?

A hladáš.

Dáš tam ten priestor, že máš možnosti tej realizácie.

Čím viac detailov, tým je to samozrejme lepšie a tiež, buď ti to niekto zapisuje, alebo si to opätovne nahrávaš.

No a keď budeš mať akokeby, že už som hotový, tak by som to zrealizoval, tak potom opätovne:

Choď sa napiť vody, choď na WC, vráť sa do do reality tejto súčastnosti a potom vstúp do tej tretej pozície.

Reálne tam vstúp a ideš hodnotiť, čo na tom nebude fungovať.

Nie, že to tam snílek vysníval, že to je hovadina, ale čo konkrétne na tom nemôže zafungovať, aké sú riziká s tým spojené, čo tam nemusí zafungovať, aké sú tam úskalia v tom projekte.

Tam môžeš naozaj aj tú fyziológiu zmeniť, že sa tak zamyslíš, že budeš taký vážnejší, že máš tendenciu určitým spôsobom spochybňovať to dosiahnutie toho samotného cieľa a v konečnom dôsledku, keď to budeš mať, tak opätovne výjdeš, vrátiš sa do reality a s čistým štítom vstúpiš potom do samotného snílka a už tam vstúpiš s tým, že:

Čo ty, snílko, ktorý má toto všetko vysnívané, čo hovoríš na to, čo hovoril realizátor, čo hovoríš na to, čo hovoril kritik?

Vieš tie tvoje sny trošku okresať, alebo berieš na to, čo ti oni hovorili nejaký dôraz, nejaký význam?

Kľudne nad tým môžeš ešte, neznamená to, že hneď máš odstrkať tie tvoje sny, nie, nech to neni také určitým spôsobom jednoduché, že hneď sklopíš uši a vzdáš sa svojich snov, v žiadnom prípade.

Rozmýšľaj nad tým, že ako to zrealizovať, dokonca:

To by bolo, keby sa to podarilo, hej, áno, to by sme mohli takýmto spôsobom urobiť, tento sen sa mi takto páči.

Áno, to, čo hovoril realizátor, dobre, tak tento sen trošku upravíme, to, čo hovoril kritik, áno, tuna by sme to mohli takýmto spôsobom úpraviť a určitým spôsobom je tam ešte…

No a potom, čo urobíš, opätovne pôjdeš, zmeníš ten stav, vrátiš sa do reality a opätovne vstúpiš do tej pozície sem, toho samotného realizátora a budeš teda rozmýšľať o tom pláne, ktorý si vysníval, usporiadaš si myšlienky a budeš si klasť takúto otázku:

,,Ako to len urobiť, aby sa to podaril? Aby ten snílek to, čo vysníval, ako to urobiť, čo by sme mali ešte urobiť?“

A takýmto spôsobom budeš sám so sebou komunikovať.

Potom zase opätovne sa vrátiš, vystúpišz tej pozície reálne fyzicky a pôjdeš opätovne do kritika.

Teraz kritik, dobre okej, to, čo oni dvaja, snílek s realizátorom, povedali, čo na to hovoríš?

Čo ešte? Akésú tam nejaké úskalia? Čo na tom vidíš?

Chýba tam niečo v tom? Čo je potrebné trebárs urobiť, ak sú tam teda, ako ty, ako kritik, čo by si im teraz poradil?

Čo vidíš tam, aké to úskalie? Je to zaujímavé pre biznis, pre život, pre obecenstvo, pre publikum a vyplatí sa to dokonca finančne?

Prípadne bude tam tá otázka:

Čo tomu chýba, tomu projektu?

A čo z toho trebárs už majú zrealizované?

Čiže taký nezávislý hodnotiteľ toho celého, čo tí dvaja, snílko s realizátorom, vyprodukovali a trebárs vytvorili.

Určitým spôsobom je tam ešte taká pomôcka, štvrtá pozícia, a to je nezávislý pozorovateľ.

Keď už si neviete rady, tak ešte môže byť nezávislý pozorovateľ, ktorý akokeby sa pozrie na to zo všetkých strán, že:

OK, čo by si poradil snílkovi, čo by si poradil realizátorovi, čo by si poradil kritikovi, aby sa to mohlo zlepšiť?

To sa deje, keď sa trebárs neviete nejakým spôsobom pohnúť.

No a čo je dôležité?

Opätovne vstúpite do snílka a takýmto spôsobom prechádzate medzi tými troma pozíciami, až kým sa tí traja dohodnú a je spokojný aj jeden, aj druhý aj tretí.

Pravdepodobne snílko bude musieť ubrať trošku z tých svojich vesmírnych snov.

Realizátor takisto bude musieť šlapnúť možno na hranicu svojich schopností a možno prekonať svoju komfortnú zónu.

A kritik takisto bude možno potrebovať podstúpiť nejakú mieru rizika a nie len to, že to nevyjde a to, že to je náročné a že to skrachuje a tak ďalej.

Takže ažkým všetci traja sa dohodnú a budú všetci traja s tým súhlasiť,až vlastne vtedy tento projekt končí.

Ono keď sa do toho takýmto spôsobom pustíte, záleží samozrejme od veľkosti projektu, ktorý máte pred sebou, tak ono to môže trvať niekedy to celé aj hodiny.

Nielen, že za pár minút to je hotové, ale môže to kľudne trvať aj hodiny a môže sa to, môže sa to kľudne aj natiahnúť, my sme jeden projekt robili a robili sme ho tri dni.

Jeden celý deň sme boli len snílok, že sme polepili celú obrovskú miestnosť tým, ako si to predstavujeme, o čom snívame.

Ďalší deň sme len boli realisti, ďalší deň kritici a potom sme to na záver všetko prechádzali v tých miestnostiach a nakoniec, štvrtý deň, z toho vznikol nádherný, obrovský, veľkolepý projekt, ktorý dosiahol úžasný úspech a poznám pár mojich klientov, ktorí prešli touto technikou a dneska tie ich projekty sú v skutočnosti a sú veľkolepé, sú určitým spôsobom výnimočné v tých biznisoch, v tých oblastiach, v ktorých to oni robia.

Čiže tam už sa potom, keď si to zoberieme,tak si treba uvedomiť, že ten kritik, on nieje o nič nejakým spôsobom, on je takisto v realite a nejde o to, aby to on zlikvidoval, alebo aby to bolo deštruktívne, tak on takisto je určitým spôsobom aj snílko, aj realizátorom.

A ono sa to prelína, akurát každá tá pozícia iným spôsobom sa pozerá na veci, iným spôsobom uvažuje o možnostiach, ktoré vlastne sú.

Takže, čo kritik nikdy nesmie robiť:

Nesmie kritizovať snílka, nesmie kritizovať realizátora.

Teraz si zoberte, že doma s partnerom, partnerkou, alebo v biznise máte niekoho, kto je snílko, niekoho, kto realizuje a kritik na to povie:

,,Čo si to za blbosť vysníval? Ty si úplne mimo, ty si z iného vesmíru.“

Nie, nehodnoďme tú osobu toho človeka, ale hodnoďme keď ten samotný plán ako taký.

A dávajme tú spätnú väzbu na ten plán, nie na tú osobu, ktorá to vymyslela.

Množstvo ľudí samozrejme túto stratégiu používa úplne prirodzene, ani nevedia, že ju používajú a im funguje v živote.

Teraz si predstavte, že viete, ako to funguje, viete to zrealizovať a viete si to pred každým nejakým projektom, menším, väčším, viete toto plus mínus použiť a viete s tým fungovať.

Čo však ale je dôležitá, to mnoho ľudí nerobí, že oni zlievajú tie pozície dokopy, čiže ono je veľmi dôležité, najmä na začiatku, udržiavať tam tú čistotu, pretože keď ja niekde som takto zasnívaný, ťažko sa mi potom objektívne to kritizuje a treba udržiavať tú čistotu.

Čiže reálne choďte trebárs do inej miestnosti.

Čiže zmeňte si, že jedna miestnosť bude to, druhá bude to, tretia bude to, alebo na tejto stoličke som to, na tomto som realizátor, tuna budem snívať na gauči, ležať, alebo budem sa kľudne prechádzať, budem tvoriť, budem kreovať.

Len potrebujete vytvoriť tie priestory, ono sa tomu hovorí “priestorové kotvy“, ktoré vám potom pomôžu sa dostať do toho samotného stavu a prinesie vám to úplne nový pohľad.

Keď sa aj bavíme s účastníkmi NLP premiér practitioner, tak toto považujú za jednu z významných techník, ktoré sa naučili, ktoré okamžite dokázali implementovať do svojho života.

Dokonca sa môžeme spýtať aj mojich hostí, ktorí tu dnes budú, či im táto lekcia od Walta Disneyho pomoha.